Červenec 2013

Záhadné miesto psích samovrážd ~

27. července 2013 v 9:00 | Inukaja

Na svete sú niektoré veci, ktoré sa jednoducho nedajú úplne vysvetliť. Príkladom je aj viac ako 100 rokov starý most Overtoun v Miltone, blízko Dumbartonu v Škótsku, kde v posledných päťdesiatich rokoch približne 50 psov dobrovoľne ukončilo svoj život. V roku 2005 dokonca v rozpätí šesť mesiacov z uvedeného mostu skočilo päť psov. Miesto psích samovrážd sa nachádza medzi poslednými dvoma výčnelkami na pravej strane mosta. Všetky incidenty sa odohrali z tohoto miesta a takmer všetky prebehli na jasných, slnečných dní. Jednalo sa o kólie, retrievery a labradory. Situácia je podľa Škótskej spoločnosti pre prevenciu krutosti na zvieratách veľmi zvláštne tragická. Viacero majiteľov, ktorých psi tu zahynuli sa preto snaží zistiť, prečo ich psi z mosta skočili.

Jednou z obetí na moste bola kólia Ben, ktorá ukončila svoj život skokom z mosta v roku 1995 pri prechádzke so svojou paňou Donnou Cooper, jej manželom a synom Callumom. Bez akéhokoľvek varovania Ben odrazu preskočil zábradlie a dopadol na skaly v hĺbke 15 metrov. Utrpel zlomeninu labky, chrbta a čeľusti a veterinár po posúdení jeho stavu rozhodol, že to nestojí za to nechávať psa v takých strašných bolestiach.

Podobný je aj prípad zlatého retrievera Hendrixa, aj keď on mal veľké šťastie. Kenneth Meikle, jeho majiteľ, povedal: "Bol som na prechádzke so svojou partnerkou a deťmi, keď zrazu pes náhle skočil z mosta. Moja dcéra vykríkla, ja som bežal dole po svahu na miesto kde pes ležal a odniesol som ho do bezpečia. Ďalší deň bol pes vďaka bohu v poriadku. Mali sme šťastie, pretože pristál na hrubej vrstve machu, ktorá zmiernila jeho pád.


Niekoľko teórií sa samozrejme snaží vysvetliť bizarný vplyv, ktorý má tento most na psov. Most bol postavený v roku 1895 Lordom Overtounom. Viktoriánska stavba sa čnie vo výške 15 metrov nad potokom Overtoun Burn. Najčastejšie sa opakuje teória, že na moste straší. V roku 1994 miestny obyvateľ Kevin Moy hodil z mosta svojho syna nazývajúc ho Antikristom. Krátko na to sa neúspešne pokúsil ukončiť svoj život na rovnakom mieste. Neskôr stále tvrdil, že most je strašidelný. Keltská mytológia ponúka tiež vysvetlenie - Overtoun je podľa nej tzv. "úzke miesto", čo je oblasť, kde sú nebo a zem pri sebe najbližšie. Vzhľadom na to, že psy sú citlivejšie ako ľudia, omnoho ľahšie zachytávajú vibrácie a to vedie k ich podivnému správaniu. Otázkou však stále ostáva to, či sú psy vystrašené niečim nadprirodzeným, čo ich núti k smrteľnému skoku.

Prekvapivo sa však zdá, že tento jav neovplyvňuje všetky psy. Psychiatrička Mary Armour vzala svojho labradora na prechádzku na moste, aby otestovala nadprirodzené teórie. Nič neobvyklé sa však v jej prípade nestalo. Ako povedala, necítila žiadnu negatívnu energiu, práve naopak, cítila "čistý pokoj a vyrovnanosť", ale priznala, že jej psa ťahalo na moste smerom doprava.

Nakoniec prišiel do Dumbartonu psí psychológ, Dr. David Sands, aby uvedenú "záhadu" vyriešil. Zorganizoval viacero pokusov, z ktorých prvý predstavoval prechod cez most s jediným psom ktorý prežil pád z mosta - s 19 rokov starým Hendrixom. V tomto prípade pes išiel cez most pokojne, až kým neprišiel na inkriminované miesto na konci mostu. Tu bolo vidieť, že niečo jasne upútalo jeho pozornosť, aj keď ho to vzhľadom na pokročilý vek nedokázalo prinútiť skočiť. Dr. Sands prišiel k záveru, že jeden z jeho zmyslov - zrak, sluch, alebo čuch - museli byť stimulované do takej miery, že pes mal silné nutkanie to "prešetriť". Zrak bol však hneď vylúčený, pretože jediná vec, viditeľná zo psej perspektívy v tomto bode je žula na mostovom výčnelku. Tým pádom to musí byť sluch alebo čuch a na určenie konkrétneho "vinníka" bol zvolaný tím odborníkov z Glasgowskej akustickej spoločnosti a odborník na zvieratá David Sexton.

Akustickí odborníci nenašli po dôkladnom vyšetrení nič neobvyklé. Avšak David Sexton našiel niečo, čo stojí za zmienku. V poraste pod mostom našiel myši, norkov a veveričky, ktorých pach by mohol byť príčinou zvláštneho chovania psov. Aby presne zistil, ktorý z menovaných živočíchov to môže byť, realizoval ďalšie experimenty s testovaním troch vôní na 10 rôznych psoch. Až 70% z nich priamo reagovalo na vôňu norkov. A tým sa úkázalo zatiaľ najpravdepodobnejšie vysvetlenie - silný zatuchnutý pach vydávaný norkami, ešte zvýraznený počas suchých a slnečných dní, sa ukazuje pre psov ako neodolateľný. Ale prečo takto psy reagujú na norkov len v rámci tohto konkrétneho mosta, keď je v Škótsku ďaľších 26 000 mostov ? Podľa Dr. Sandsa to má však jednoduché vysvetlenie. "Keď sa zohnete k zemi na psiu perspektívu, pevné hrubé žulové bloky mosta zakrývajú výhľad a zároveň blokujú všetky zvuky. Výsledkom je to, že ostáva fungovať len jeden z priestorových zmyslov - čuch - a ten potom funguje na plné obrátky." A toto je dôkazom, že aj najpodivnejšie záhady môžu mať úplne obyčajné vysvetlenie.


Yakuza

26. července 2013 v 9:04 | Inukaja |  Japonsko

Japonsko nie je známe len svojimi špičkovými technológiami, ale aj mafiánskymi spoločnosťami, ktoré majú až dvestoročnú históriu. Málokto vie, že klan Yakuza (alebo aj Jakuza) ovláda celé odvetvie japonskej ekonomiky a ťahá i za nitky v japonskej politike. Kto sú členovia klanu Yakuza? Prečo majú takú obrovskú moc? Pokračovatelia samurajov? Japonsko má svoju históriu a má ju aj japonská mafia.

Členovia tejto mafie pochádzajú z priamej línie až z 18. storočia, z profesionálnych hráčov "bakuto", ktorých využívali hlavne zamestnávatelia. Hráči bakuto mali totiž od zamestnancov získať späť časť vyplatenej mzdy, tým, že ich o ňu falošne obohrali. Odtiaľ pochádza aj slovo yakuza, čo je v skutočnosti prehrávajúca kombinácia v kartovej hre. Bakutovia využili japonský hospodársky rast a ovládli čierny obchod.

Po druhej svetovej vojne, keď bolo Japonsko porazené, Američania využili mafiánske siete, aby obnovili japonské hospodárstvo. Práve obdobie od roku 1945 do roku 1947 sa nazýva vláda podsvetia. V týchto povojnových rokoch získala Yakuza úradné uznanie svojej existencie, a začali vznikať mafiánske klany boriokudany, ktoré sa pokladajú za pokračovateľov samurajských tradícií.

Obrovská moc Yakuzy len pre predstavu, ak sa dá moc merať peniazmi, zisky Yakuzy dosahujú ročne až neuveriteľných 200 miliárd dolárov, no celý klan nemá viac ako 80 tisíc členov! Japonská mafia zarába hlavne na herniach, úžere, prostitúcii, výpalníctve a drogovom obchode. V praní špinavých peňazí sú veľmi "profesionálni", pretože členovia Yakuzy sa dostali už aj do správnych rád najväčších firiem, kde si za firemnú podporu jednotlivých predstaviteľov dávajú platiť. Obrovské peniaze majú aj v obchodovaní so zbraňami napriek tomu, že v Japonsku je ich používanie prísne zakázané.


Pravidlá japonského klanu Yakuza sa delí na viacero klanov - boriokudanov, kde najdôležitejší zo všetkých je Jamaguči-gumi, ktorý vznikol v Kobe. Tento klan spája skoro polovicu všetkých členov Yakuzy. Stať sa členom Yakuzy má svoje výhody, ale aj nevýhody. Platí však, že ak raz do nej nový člen vstúpi, Yakuza je pre neho celý život, a už neexistuje cesta späť. Každý jeden člen Yakuzy musí rešpektovať veľmi prísny kódex cti, ktorý hovorí, že musí plniť príkazy svojho nadriadeného, a ak bude treba, aj za cenu vlastného života.

Ak adept do Yakuzy - kobun, ktorý je pred prijatím dôkladne sledovaný, preukáže svoje schopnosti, je slávnostne zasvätený pri obrade, kedy si so svojim nadriadeným - ojabunom vymení pohár ryžovej pálenky saké. Po tomto slávnostnom obrade je ojubanovým človekom, musí ho poslúchať a vzdávať mu úctu. Vodca každého klanu ho platí, chráni a ak umrie pri vykonávaní svojej práce, alebo ho uväznia, jeho rodina bude dobre zaopatrená.

Členovia Yakuzy nesmú konzumovať drogy, nemôžu piť alkohol, ani zvádzať manželky iných členov klanu. Každý člen Yakuzy musí dodržiavať absolútnu mlčanlivosť o klane aj jeho druhoch. Ak akýkoľvek člen poruší pravidlá klanu, nielenže okamžite stratí prácu, ale na japonskom území si ju už nikde nenájde. To však nie je všetko. Zradca Yakuzy musí oľutovať svoje hriechy pri rituáli jubicume, pri ktorom musí odovzdať svojmu ojabunovi prvý článok svojho malíčka.

Každý klan Yakuzy má svojich členov označkovaných vlastným tetovaním a jednotlivé klany majú svoju moc v rámci Japonsku rozdelenú. V roku 1992 síce japonská vláda nariadila rozpustiť celú Yakuzu, no nikdy sa ju nepodarilo zničiť celú. Yakuza je neslávnou súčasťou Japonska a ak politické špičky zničia jeden klan Yakuzy, vzápätí ho nahradí ďalší. Je to doslova boj s veternými mlynmi.

Mňa mafiáni vždycky zaujímali ~ Aký názor máte na mafie, mafiánov, tento článok a Yakuzu?


Gunkanjima - Mesto duchov

26. července 2013 v 7:25 | Inukaja |  Japonsko
Ostrov Hashima

Ostrov Hashima hostí jedno z najznámejších miest na svete. Rokmi zabudnuté mesto Gunkanjima dostalo prívlastok "Mesto duchov". Gunkanjima, oficiálne známy ako ostrov Hashima, je opustený ostrov v provincii Nagasaki. Je jedným z 505 ostrovov, ktoré patria do provincie Nagasaki. Nie je veľký, má priemer niekoľko kilometrov a väčšinu z neho tvoria už len ruiny. Skutočne, na tomto ostrove vôbec nikto nežije. Je absolútne opustený.

Prvá kríza na ostrove nastala počas 2. svetovej vojny. Japonsko, ako jedno z najdôležitejších vojnových štátov potrebovalo enormné zásoby pohonných hmôt pre lode. Keďže počas vojny bola potrebná každá schopná ruka japonských mužov, nastal problém: Kto bude ťažiť uhlie? Riešenie prišlo samé od seba. Počas vojny privážali na ostrov zajatcov. Početné skupiny Číňanov a Kórejcov, ktorých zotročili a prinútili pracovať v príšernom prostredí pod zemou.
Každý schopný človek od štrnástich rokoch tak pracoval v neúnosných podmienkach v uhoľných baniach.

Snáď jedinou vecou, ktorá nás bude strašiť na ostrove Hashima bude skutočnosť, že zajatci a ich rodiny bývali 200 metrov pod zemou. V malých celách, ktoré mali slúžiť pre jednotlivcov, sa krčili celé rodiny. Neboli tu takmer žiadne bezpečnostné zariadenia, ktoré by pomáhali ochrániť robotníkov proti katastrofám. Len vo vojnovom období bolo evidovaných okolo 1 200 obetí kvôli nedostatočnému zabezpečeniu.

To, že žiadne prírodné bohatstvo nie je večné, na vlastnej koži spoznali obyvatelia Gunkanjimy v roku 1974, kedy ropa vytlačila uhlie z jeho postavenia na rebríčku zdrojov. Bane postupne zatvorili, takže robotníci prišli o prácu a boli nútení so svojimi rodinami opustiť ostrov. Akoby mávnutím prútika, o pár dní bol ostrov skutočne úplne prázdny. Domy, kancelárie, obchody, školy, všetko ostalo na svojom mieste. Zatvorené, nevyužité, s pôvodným zariadením. Čas sa na ostrove zastavil, ale nikdy neprestal pôsobiť - neošetrené budovy, železné konštrukcie trápené dažďami - mesto sa začalo pomaly rozpadávať.


Keďže mesto sa nachádza v nestabilnej oblasti, v roku 2009 ho vláda uzatvorila kvôli bezpečnosti. Nikto by sa nechcel prechádzať uličkou, kedy by mu padol na hlavu kus betónu. Ktovie, čo by vám na to povedali poisťováci, že leziete na miesto, kde je zákaz vstupu.Vyčistiť ostrov by bolo finančne nákladné a pretože je to malý ostrov a bol naň vydaný zákaz vstupu, vláda ho nechala napospas času a živlom. Ak by ste mali šťastie a šikovného sprievodcu, ktorý by vás tam vzal loďou za peknú sumu, mali by ste rozhodne zaujímavý zážitok na celý život.

Každý štát potrebuje rozširovať svoj turistický ruch a lákať ľudí na nové atrakcie. A tak niekto po roku 2009 prišiel s myšlienkou, že už nevadí, keď vám spadne na hlavu kus betónu. Dnes sa môžete nalodiť s profesionálnymi sprievodcami a obdivovať krásy ostrova, nad ktorým začína preberať moc príroda. Na ostrov však nemôžete vstúpiť bez ohlásenia a ako jednotlivec. Vždy musí byť s vami sprievodca, ktorý vie kam stúpiť a kam vás smie zobrať. Japonské poisťovníctvo je ako všade na svete - nerado dáva peniaze za vašu hlúposť.


Keďže vstup na ostrov už nie je ilegálny, pre niektorých bádateľov a lovcov duchov klesol ostrov Hashima na hlboké miesto v ich rebríčku záhadných miest. Pritom sa ostrova Hashima netýka žiadne dych berúce tajomstvo.Známe sú miesta, ako "Schody do pekla" alebo "Block '65." Stále sú zvedavci, ktorí jednoducho toto miesto chcú a musia vidieť. Na internete kolujú fotografie od profesionálov, ktorí zdokumentovali toto miesto a možno ho tak trocha prikrášlili. Na niektorých fotkách ostrov vzbudzuje pocit akejsi počítačovej hry, v ktorej blúdite a snažíte sa dostať preč, ale na každom rohu sú príšery. V skutočnosti vám však na ostrove Gunkanjima do vlasov nevletí okrem netopiera vôbec nikto a nič.

Aj keď opustené budovy, konštrukcie a banské doly môžu vo vás vyvolať pocit úzkosti a strachu, okrem nebezpečenstva závalov a pádu stavebného materiálu, vám nič nehrozí. Nikto sa vám nebude čudovať, ak by ste sa báli vstúpiť na ostrov. Vyzerá strašidelne a opustene - akoby ľudí z ich domovov vyhnala nejaká zlá sila. Zanechali tam svoj nábytok a oblečenie. Figuríny stoja vo výkladoch, stroje trpezlivo čakajú, kedy ich niekto zapne a znova začne pracovať. Tak čo, nabrali by ste odvahu na celodenný výlet na toto miesto?
zdroj: asianstyle.cz


Najroztomilejší prednosta stanice na svete x3

25. července 2013 v 17:10 | Inukaja |  Japonsko
Tama

V japonskom meste Kinokawa majú skutočnú raritu. Na vlakovom nádraží Kishi vládne mačka. A verte, že úplne neobyčajná. Chcete vedieť, kde sa tam vzala a aký má plat? Tak neváhajte a pustite sa do čítania.

Táto mačacia dáma sa narodila 29. apríla 1999 a vyrástla v skupine túlavých mačiek v blízkosti nádražia. Cestujúci ju pravidelne krmili a spolu s nimi sa o ňu staral i vedúci stanice Toshiko Koyama. V roku 2004 bola stanice skoro zrušená kvôli finančním problémom. Koyama však prijal mačku, ktorá dostala meno Tama do služieb spoločnosti. Nakoniec všetko dobre dopadlo a nádražie ľudom zostalo. V roku 2007 bola Tama povýšená a oficiálne menovaná prednostou stanice. Jej hlavná povinnosť je zdraviť cestujúcich a hrdo nosiť nádražácku čapicu. Ako plat dostáva vybrané mačacie jedlo. Vlastne je to jediná "žena" vo vedúcom postavení na miestnej stanici.


Vďaka chlpatej pani prednostke sa počet cestujúcich zdvihol behom niekoľko mesiacov o 17%. takže vlastne stanicu naozaj zachránila. Neni divu, keď takýto unikát nikde ine nemajú. Ľudia chodia na nádražie s nadšením a nádejou, že Tamu zahliadnu a pozdravia. Popularita mačacej dámy sa ukazuje aj na vzhľade stanice a vybavenia. Nájdete tu stánky plné suvenírov, tri tématické vlasy a dokonca zákusky s obrázkom Tamy.

Kde Tamu cez deň nájdete? Má vlastnú kanceláriu a jej pracovná doba je od 10 do štvrtej. Pracuje aj cez víkendy a v priebehu rokov mala aj asistentov. Jeden z nich sa volá Chibi a narodil sa v roku 2000. Teraz má aj učňa menom Nitama. Ten preberá tie najnáročnejšie úlohy - byť roztomilý a spanie.

Ak teda raz budete mať cestu do Japonska, kúpte lahodné mačacie sucháre a nezabudnite sa za Tamou do Kishi zastaviť. Určite bude rada.

preložené z asianstyle.cz


Pokémonové amigurumi :3

25. července 2013 v 11:14 | Inukaja |  Japonsko

Pokiaľ sa stretávate s výrazom amigurumi poprvý krát, alebo vás zaujíma, čo dokážu šikovné prsty jednej rakúskej slečny, ktorá sa týmto zaoberá, rozhodne si prečítajte tento článok.

Pre začiatok si upresníme čo to amigurumi (編みぐるみ) je. Jedná sa o japonský výraz pre techniku háčkovania alebo pletenia. Vďaka tejto technike vznikajú malé postavičky, alebo antropomorfné bytosti. Slovo je odvodené z kombinácie japonského slova ami, čo znamená háčkované alebo pletené a nuigurumi, čo znamená plnené bábiky. Amigurumi sú obvykle v tvare zvierat, ale môžu napodobňovať aj rôzne iné umelecké stvárnenia, alebo neživé objekty obdarené antropomorfními rysmi, typickými v japonskej kultúre.

Teraz sa vráťme späť ku zmienovaným Pokémonom. Uživateľka deviantARTu LeFay00, ktorá pochádza z Viedne, sa zaoberá touto tvorbou amigurumi. Zabudla som dodať, že amigurumi bývajú zvyčajne extrémne roztomilé, takže by nemalo byť prekvapením, že Lefayina zbierka chibi amigurumi pokémonov je taktiež okúzlujúca a roztomilá. No, posúďte sami vďaka obrázkom nižšie.


Viete háčkovať alebo pliesť? Skúsili ste niekedy niečo také urobiť, alebo sa radšej budete len kochať?

preložené z asianstyle.cz

Mori girls <3

24. července 2013 v 16:40 | Inukaja |  Móda :3
All
Jedným z mnoho nádherných štýlov pochádzajúcich z Japonska je v Čechách a na Slovensku zatiaľ málo známy štýl Mori girls (doslova dievčatá z lesa). Už pri prvom pohľade na fotky pochopíte výstižnosť pomenovania. Mori girls totiž radi nosia prírodné farby a materiály, voľné oblečenie, kvetinové potisky a celkovo vypadajú tak, že si ľahko dokážete predstaviť, že žiju v lese s dokonalím súladom s prírodou.

Celý štýl údajne vznikol tak, že jedna kamarátka povedala druhej, že vypadá ako dievča z lesa. Ta potom v roku 2006 založila na japonskej socialnej sieti Mixi komunitu sebe podobných ľudí. Od tej doby sa komunita rozrástla na tisíce a tisíce privržencov. Existuje taktiež magazín Spoon, ktorý fotografiami štýl dokumentuje a upozorňuje na nové možnosti.

Tento štýl nie je iba módním štýlom. Je to jeden zo smerov, kde ide hlavne o životný štýl a spôsob myslenia, ktorý sa v móde iba odráža. Pre Mori girls je typický istý povahový rys, zasnená atmosféra, láska k prírode, vnútorná harmónia a možno samotárstvo. Obvykle majú tieto dievčatá radi cestovanie, fotografovanie, čítanie a prechádzky prírodou. To všetko je vidieť aj v obliekaní. Dôležitá je originalita a aspoň malá dávka podivnosti, takže sa tu často uplatňuje DIY a "prehladávanie skrine babičkám". Farby sa nosia skôr prírodné, tmavšie a zemité. Hnedá, tmavo zelená, krémová, šedá či vínová je ideálna. Pokiaľ je oblečenie potisknuté, obvykle sa jedná o vintage potisky a potisky kvetín či zvierat. Oblečenie rôznych, obvykle volných strihov a materiálov sa zvyčajne vrství rôzne cez seba. Môže sa na seba navrstviť napríklad bavlnená látka, krajka i kožušina. Medzi obľúbené doplnky potom patria napríklad ponča, pletené a kožušinové šály, čapice, šatky, kožené brošne či veľké náhrdelníky. Líčenie nie je nijak výrazné a často úplne chýba. Vlasy je lepšie nechať tak, ako narástli, alebo si vytvoriť jednoduchý nadýchaný účes.

All

Možno máte po prečítaní predchádzajúceho odstavcu pocit, že obliecť sa ako Mori girl nie je najmenší problém, no opak je pravdou. Stačí nevhodná kombinácia strihu a miesto roztomilého prírodného modelu vznikne outfit bezdomovca. Rovnako ako v každom štýle sa cit pre kombináciiu vyvíja postupne. To by však nikoho nemalo odradiť, Mori styl je veľmi krásny, nežný a príťažlivý svojou ľahkosťou a slobodou.

Veľmi sa mi tento štýl ako módny, tak aj životný páči, prírodu mám rada, fotenie tiež a nejaký outfit do tohoto štýlu by som raz určite chcela mať, ale nie je to moc môj štýl. I keď, nikdy nehovor nikdy, je to fakt úžasný štýl a dúfam že sa tu trochu viac rozšíri :3 Čo naň hovoríte vy?

http://data.whicdn.com/images/68972810/large.jpg

Témy článkov ~

24. července 2013 v 12:53 | Inukaja

Konnichiwa ~ tak ma dneska pri umývaní riadu napadlo, že by som mohla písať články na nejakú tému. Chcela som na témy týždňa, ale odkedy sa na ne pozerám, odvtedy im nechápem. Absolútne ani neviem čo sú: "Pro ana blogy". Určite si to zistím, ale neviem čo by som na to napísala, tak ma napadlo, že by som spravila niečo také, že by ste vy písali nejakú tému. Napísali by ste tému a ja by som na ňu spravila článok. Napísali by ste anime a ja by som o nej tiež buď niečo napísala a ak som ju ešte nevidela, tak by som pridala napríklad pár obrázkov. A tak podobne, chápete princíp, že? Čo si o tom myslíte, mohlo by to výjsť? Skúsime, ak máte nejakú tému, anime, alebo chcete aby som o niečom napísala článok, napíšte do komentárov, ja si idem zatiaľ upraviť profil, majte sa pekne :D

Fairy kei :3

24. července 2013 v 8:24 | Inukaja |  Móda :3
Fairy Kei | via Tumblr

Fairy-kei (fairy = víla z angličtiny) je štýl, ktorý čerpá inšpiráciu z pop kultúry 80. rokov a jeho základom sú roztomilé oblečenie a doplnky v pastelových farbách. Často bývajú použité krajky, mašle, volány, tyl, motívy postáv z 80. rokov (od postavičiek ako je My Little Pony alebo Popples až po hudobníky ako napríklad Michael Jackson) atď. Je to štýl veľmi roztomilý, niekedy sa o ňom hovorí ako o "nástupníkovi" decory, ale postráda jej preplácanosť a výraznú farebnosť.
Značky: 6%Doki Doki, Spank

Prvky fairy-kei sú svetlosť, jemnosť, ojedinelosť a roztomilosť. Čo sa týka farebnosti, je to kombinácia pastelových farieb, ružovej a červenej, ružovej a bielej alebo ružovej a čiernej. Zakľadateľom fairy štýlu je Sebastian Masuda, ktorý v roku 1996 otvoril obchod "6% DOKI DOKI" a takto tento štýl propagoval v médiach. Vytvoril fairy-kei ako svoju predstavu kreativity a unikátnosti. Všetko robí sám tak, aby to odpovedalo jeho predstave "zmysluplnosti a roztomilosti", "nielen roztomilosti, ale tiež šťastiu" a "pocitu nereálnosti". V roku 2004 bol otvorený slečnou Tabuchi second hand s názvom "Spank", ktorý sa špecializuje na "pop a disco v 80. rokoch". Nájdete tu originálne veci od maličkosti po trička.

Ako som už písala, Fairy Kei znamená v preklade víla. Štýl je jednoduchý a taký jemný. Farby sú pastelové, ale prevláda svetlučká tyrkysová alebo ružová. Žiadne ostré farby. Teda záleží na tom, na čo si trúfate, niektoré štýly sú i s výraznejšími farbami, ale to len niektoré. Je to trochu podobné decore, ale nie úplne! Tento štýl ma tiež plno doplnkov. Často nosí iba sukne, ktoré sú niekoľko vrstvové.

Fairy Kei | Tumblr

Spank! je obchod predávajúci oblečenie inšpirované popkultúrou 80. rokov 20. storočia. Fairy-kei, niekedy sa mu hovorí aj Pop-kei v Spank! štýlu je roztomilé, krajkové, pastelové a inšpirované práve 80. rokmi, často narazíte na postavy ako My Little Pony..

6%DOKI DOKI je obchod, kde nájdete skôr výrazné až neónové farby. Fairy-KEI v štýle 6%DOKI DOKI sa dá popísať slovami "Kawaii Anarchy" - roztomilé, ale zároveň výrazné s nádychom punku. Išpirácia 80. rokmi je tu ale tiež vidieť, pretože 6%DD napríklad urobilo kolekciu v spoluprácou s postavičkami Popples.

Zkrátene sa dá povedať, že Fairy-kei je dospelejšia a ľahšie umiernenejšia verzia Decory, ktorá ale nestráca nič z jej hlavných prvkov. Originalita, farebnosť, záľuba v roztomilých doplnkoch a hračkách.
http://18.media.tumblr.com/tumblr_krtokjgu4Y1qa88oto1_500.jpg

Kogal ^ ^

23. července 2013 v 19:30 | Inukaja |  Móda :3
kogiii
Kogal, Kogyaru je ďalšia časť Gyaru módy. Kogals sa vyznačujú taktiež opálenou pleťou. Sú známe nosením platforiek, alebo topánok na vysokom podpätku, mini sukňami, prepracovaným make-upom, zvyčajne si nenechávajú svoju pôvodnú farbu vlasov, často vidíme svetlo hnedé, niekedy blonďavé vlasy.

Kogals, ktoré ešte navštevujú školu majú sukňe uniforiem kratšie než iné dievčatá a zvyknú nosiť tzv. baggy socks, čo sú niečo ako voľné ponožky, alebo návleky zvyčajne siahajú až po kolená. Nosia značky ako Louis Vuitton, Burberry a podobne. Voľný čas trávia nakupovaním, alebo návštevami tzv 109 v Shibuyi (Tokyo). Reklamu na 109 môžete vidieť v každom druhom gyaru magazíne. Práve kvoli svojmu výstrednejšiemu looku (oproti "obyčajným" japonkám), kogals nie sú v školách veľmi obľúbené hlavne u učiteľov, pretože ich výzor často hraničí s pravidlami.

Kogal je móda, ktorá je spojená so školskými uniformami. Objavila sa na počiatku roku 1990. V roku 1970 sa začala deliť na detské vekové kategórie. Stala sa tradičnou módou v roku 1980 a v roku 1990 sa ešte viac zdôraznila a dievčatá ktoré nosili školskú uniformu sa považovali za kawaii (roztomilé). Kogal štýl vyvrcholil v roku 1998. Takže sa nosia sukne (najčastejšie skladané), ponožky (podkolienky, nadkolienky), návleky na nohy, saka, mašle, kravatky. Na nalíčenie sa používajú čierne a biele linky na oči, umelé riasy, riasenka a lesk na pery.

(1) Tumblr
i'm in a flashback

Gyaru *.*

23. července 2013 v 12:30 | Inukaja |  Móda :3

Gyaru (alebo aj Gyaru-hime) je Japonský štýl poväčšine bohatých japoniek čo nevedia, čo s peniazmi. Gyaru je anglický prepis slova gal, čo znamená dievča. Názov tohoto štýlu vznikol zo značiek rifiel s názvom "gals", ktorých reklamní slogan bol: "I can't live without men" v preklade- Nemôžem žiť bez mužov. Gyaru v Japonsku vzniklo na protest proti Ideálu Japonky.

Gyaru dievčatá majú vlasy väčšinou odfarbené do takej svetlučko hnedej, béžovej až blonďatej farby, ale dá sa v tomto štýle stretnúť aj s veľa výnimkami. V gyaru nie je pevne daný účes, ale najčastejšie sú u nich vlnité vlasy až po kudrlinky. V žiadnom prípade to neznamená, že by sme si kvôli tomu mali ničim vlasy každý deň kulmou, to si vážne nemyslím. Myslím si, že je veľa možností jak si také vlasy zariadiť aj bez zbytočného ničenia vlasov. (napríklad nejaké zapletené copy cez noc, či nátačky)

S make-upom to majú tak, že skôr sa gyaru tak nejak skladal z viacero štýlov, alebo skôr mal podkategórie. Skôr bolo nutnosťou opálenie, dnes už je tomu tak len pri ganguro štýle (a mňa osobne ganguro štýl dosť desí) v tejto dobe je takým jasným základom dobrý make-up a hlavne make-up očí, ten je na tomto štýle jedna z najdôležitejších vecí. Keď začneme s make-upom očí, tak oči sú úplnym základom. Najčastejšie sa nanesie čierna linka na horné viečko, spodná len do polky oka, tieňami si vytieňujete niektoré partie, prilepíte riasy a hotovo. Každopádne by som ešte chcela podotknúť že väčšina dievčat z tohto štýlu nosia circle lenses a veľa líčenia by bez nich vyzeralo nejak nezaujímavo.

Ohladne nechtov, je to veľmi nápadité, väčšinou nosia umelé nechty s mnoho ozdobami, ale to nie je potrebné, stačí keď sa o nechty dobre staráte a máte ich upravené. Rovnako ako Ganguro majú až moc prezdobené mobily a nosia všemožnú bižutériu. Ohladne postavy sú špekulácie rôzne, väčšina ľudí tvrdí, že by mali byť veľmi vychudnuté s dlhými nohami. Ibaže čo si budeme rozprávať, nie každý tieto predpoklady má a tak si myslím že nezáleží na postave, keď sa vieme dobre obliecť. V gyaru je veľa možností ako sa obliecť.

Najbližšie napíšem o jednej časti gyaru módy, ktorá sa mi zapáčila. Celkovo sa mi tento štýl celkom páči, nepáči sa mi, keď sú také opaléné, ale zistila som, že to sú ganguro, takže niečo úplne iné. Čo hovoríte na tento štýl vy? :3

cute things, cute things everywhere *-* | via Tumblr