Březen 2013

Gomen TT^TT ~

25. března 2013 v 19:32 | Inukaja |  Oznámenia
Tumblr_luh47gqmp11r621gdo1_500_large

Inu vás zdraví ^^ Bohužiaľ po nie moc aktívnom týždni. Mrzí ma moja aktivita, minulý týždeň síce mal byť optimistický, aj bol, celý bol fajn, až vo štvrtok večer sa to začalo kašľať a úplne zlé to bolo v piatok, sobotu si moc nepamätám a v nedeľu som išla starkej spievať, takže tá bola fajn, ale fakt som nemala chuť písať článok a už vôbec nie fantáziu nejaký vymyslieť, prepáčte. Včera som mala krásny večer, s maminkou a bratom sme si ľahli do postele a pozerali Rapunzel, tak dobre som sa s nimi neporozprávala a nenasmiala už dávno, bolo to fajn, využijem to aj dneska, že je ocinko v robote a šuchnem sa pri nich. Síce dneska už nič dobré nepôjde, aspoň si pozriem sultána. Tento týždeň asi nebude o moc aktívnejší, musím si vymyslieť nejaké témy na články už dopredu, inak sa asi nepohnem. Fakt ma mrzí, že tu moc nebudem, ale aj tak stále zostáva dôležitejšia ako blog škola, ja sama a podobne. Inak, Saimonko mal v piatok 2 roky a aj napriek tomu, že som mala depku, som si to veľmi dobre pamätala a spravila som mu špecialitku, pretože práve on je ten, kto si to zaslúži, lebo je tak úžasný a vždy stojí pri mne, milujem ho <3 Uvidím, ako mi bude, ako veľmi sa budeme musieť v škole učiť a podobne a podľa toho v najbližšej dobe pridám články, ešte raz prepáčte, sayonara a oyasumii, užite si Veľkú noc ^^

Morning Musume

20. března 2013 v 21:05 | Inukaja |  Japonsko

Konnichiwa, ospravedlňujem sa, že som dlho nič nepridala, ale nejako som nemala čas. Cez víkend, alebo kedy to bolo som našla skupinu Morning Musume. Dala som si do youtubu jednu optimistickú veselú pesničku, ktorú som počúvala veľmi dávno, lebo mi bolo zle. Tancovala som si na tú pesničku a negatívna nálada ma čoskoro prešla. Zistila som, že skupina ktorá to spieva je Morning Musume, trochu som pátrala a zistila som, že teraz je to úplne iná skupina, úplne iné členky. Pozerala som a najviac sa mi zapáčila Reina <3 Zamilovala som si ju proste, neskutočne rozkošná je :3


Vidíte? x3 úplne dokonalá je a krásne spieva a tancuje :3 Jednoznačne je z nich všetkých najúžasnejšia a čo som pozerala dosť ich videii z rôznych výletov, vyzerá byť strašne v pohode a prirodzene. Všetky. Chcela by som ich poznať, ale dostalo sa ku mne niečo že odchádza/odišla zo skupiny, takže dúfam že som len zle počula. Neviem či niekto Morning Musume poznáte, ale podľa toho čo som sa dočítala je to dosť populárna j-popova skupina ^^ Včera keď som bola v BA som si celú cestu púšťala ich pesničky a bolo mi lepšie, majú strašne optimistické pesničky podľa mňa.Akurát pre mňa ^^Ak si chcete od nich niečo vypočuť, radím Only you alebo Namida .Tie sa aspoň mne páčia, ale každý má iný vkus. V každom prípade je to úžasná skupina <3


Sims 3 Školský život :3

15. března 2013 v 14:07 | Inukaja |  Anime, doramy, filmy, hry...

V prvom rade by som vás chcela poprosiť o hlas TU :3 Som v súťaži o najlepší yaoi pár s Nezumim a Shionom z No.6 <3 a v druhom rade prejdem ku článku. Niekedy tento týdeň mi ocinko stiahol Sims 3 University :3 takže si môžem povedať, že fotka na začiatku článku je moja, ja som ju fotila (preto aj ta kvalita). Čakala som na to ako na človek na výplatu a dočkala som sa. Ocinko mi to nainštaloval a dal do bratového notebooku. Keď sa to spravilo, bolo už okolo jedenástej, tak som išla spať. Na druhý deň, čo bola streda a mali sme voľno som sa mohla hrať, keďže brat má niečo s okom a môže byť na ntbooku maximálne hodinu. Tak som si ho teda zapla a začala hrať.

Predtým som si pozerala video, kde boli ukázané nové šaty tohoto datadisku, ale sú fakt pekné, takže som bola milo prekvapená. Také všelijaké školské uniformy :3 tie mám rada. Keď som si vytvorila postavičku, nasťahovala som ju na prázdny pozemok a išla pozerať, čo je tu nové. Zobrala som si telefón a zavolala na univerzitu. Auto ju tam zanieslo a vybrala som jej odbor Umenie, alebo niečo podobné. Vytvorila som si neskôr ešte aj chlapca, ktorému som zvolila odbor medicína a veda, ale ten ma bavil trochu menej. Je tu dobré, že pribudlo sprejovanie ^^ môžete si pofarbiť steny, dokonca aj podlahu a pribudlo aj kopu nového nábytku.

Hneď som jej tam našla už aj frajera, lebo jedno dievča tomboykooo (čo vyzerala jak chalan a ako jediná zo simíkov ktorých som si nevytvorila ja, vyzerala dobre) sa nechcela dať s mojou dokopy, nevadí. Ak niekto hráte sims, rozhodne odporúčam si tento datadisk stiahnúť. Ešte neskôr keď bude mať ocino zase štyri dni voľna by som ho poprosila o ročné obdobie, pretože to by som ešte chcela. Pozriem sa ešte aké datadisky sú a možno sa mi ešte nejaký zapáči :D


V Japonsku x3

12. března 2013 v 17:54 | Inukaja |  Anime, doramy, filmy, hry...
578253_544279495616448_803347676_n_large

Ak by som chcela niekde v budúcnosti bývať, tak určite v Japonsku :3 Je to prekrásna krajina a pre mňa by mala len toľko plus, že mínusy by som ani nenašla. Možno sa na to teraz dívam moc detstkými očami, ale naozaj tam raz pôjdem. Sú tam neskutočne krásne miesta a vtedy dávnejšie som si sľúbila, že nájdem aj Hachikovu sochu. Chcem ísť aj na nejaký koncert japonskej skupiny. Na normálne koncerty tuna síce nechodím, nebavia ma, ale keby mám možnosť vidieť naživo nejakého j-rockera, umrela by som od šťastia.

Stačilo by mi aj prechádzať sa po tých uliciach. Myslím, že aj napriek tomu, že nemám rada, keď som medzi kopou ľudí, medzi japoncami by som sa prechádzala rada, asi by som obdivovala jak sú roztomilí a čo zaujímavé si na seba dali. Chcela by som zistiť, či by sa tam na mňa nepozerali tak, ako ľudia tu u nás, i keď vyzerám úplne normálne :D a ešte môj ďalší malý sen je navštíviť nejaké japonské obchody. Japonské lolita/decora, alebo nejaké podobné obchody x3 roztápala by som sa, keby som tam videla také nádherné šaty a veci. (Vyzerá to tak, že si tam budem musieť našporiť veľa peniažkov).

Bola by som veľmi rada, keby som tam šla s mojim sb-čkom a dobrou kamarátkou Neko. Písala už aj poviedku o tom, ako sme do Japonska išli, aj keď sa to ešte nestalo, bola jej prvá a je škoda, že má len 3 časti. Rada by som bola, keby sa to naozaj uskutočnilo, ale len boh vie, či ako veľké budeme vôbec kamarátky a či tam stále budeme tak veľmi chcieť ísť. Predpokladám že áno. Predstava, že by som žila v peknom domčeku so záhradkou v Japonsku s nejakým psíkom a láskou môjho života, mala by som nejakú dobrú prácu a každý deň by som sa prechádzala po uliciach Japonska, hm, krása :3

Tumblr_mhjllmlzfi1r8t2dto1_500_large

Som toho názoru, že teraz už žiadne kamarátstvo nevydrží naveky..~

11. března 2013 v 19:49 | Inukaja |  Anime, doramy, filmy, hry...
Tumblr_mi4rxatgay1rmwb5io1_500_large

A ako som k tomu názoru prišla? Nie som totižto slepá. Tento článok musím napísať, pretože som sa v noci, keď som nemohla spať zamýšľala nad touto témou a to dosť. Môj ocinko mal už od mala kamaráta D. Hrávali sa spolu, boli najlepší kamaráti navždy. Až doteraz... D. som poznala už od malička, bol mi ako rodina. Našiel si priateľku K. a kúpili si Darwinka, čo je môjho psíka najlepší kamarát. Bol... Neviem, či sa ešte niekedy stretnú. D. aj K. boli celej našej rodine strašne blízki, stále sme boli u seba na návšteve a podobne. Stalo sa však niečo, čo by som nikdy nečakala.. D. v robote ohováral ocina za jeho chrbtom, keď D. nič nerobil, ocino to robil za neho (lebo ho bral za kamaráta, samozrejme a nevedel o tom, že ho ohovára) a on zvalil všetkú nespravenú prácu na ocina, nepriznal sa, že to on si popíjal kávičku a ocino za neho makal. Nič mu nepovedal a zmenil si smenu s niekým úplne iným. To, ako ocina ohováral ho dostalo. Všetci sme vedeli, akú povahu D. má, ale netušila som, že by dokázal zájsť až tak ďaleko... Pri pesničke ktorú počúvam mi je do plaču, ako sa tak dlhé a mocné kamarátsvo jednoducho a rýchlo zvrtlo. Ocinko si síce našiel nového najlepšieho kamaráta, ktorý nás stále navštevuje, ale pre mňa nie je tak blízky.. Som rada, že si ocinko s niekým dobre rozumie, ale D. bol proste D. a aj jeho priateľku K. som mala veľmi rada a už sa asi ani vídavať nebudeme, je mi to veľmi ľúto. Pokúšala som sa to aj vyriešiť, ale mala som z toho akurát problémy, že som sa miešala do dospeláckych vecí. Nepochopili, o čo mi išlo, ale to priateľstvo je už tak rozvrátené, že sa nedá dať dokopy, bohužiaľ..

Tumblr_mioi447w4p1rp0m7io1_1280_large

A ďalšie krásne kamarátstvo som rozvrátila ja sama. Staré sb-čka (ak tu ešte nejaké z tých dôb mám) si pamätajú Kagome/Kitsune. Ak nie, mám o nej aj článok v profile, mala som, pretože vtedy som bola ešte skutočná kamarátka. Kamarátili sme sa od troch rokov a ja som jej raz sľúbila, že budeme najlepšie kamarátky navždy a svoj sľub som nedodržala. Za tie roky sa toho neskutočne veľa udialo. Ako najlepšie kamošky sme boli proste stále spolu, neoddeliteľná dvojica, boli sme si bližšie jak sestry, boli sme ako jedna osoba a ona bola asi jediná osoba, ktorej som mohla povedať čokoľvek a nechala si to pre seba. Možno to teraz čítaš Kitsu, gomen za všetko... Neviem čo sa mi stalo. Asi mi preskočilo. Pokazila som tak krásne kamarátstvo len pre to, že som sebecká, ja vlastne ani neviem, prečo všetko dopadlo tak, jak dopadlo a prečo som odporná väčšinou na ľudí, ktorých mám rada. Stalo sa nám toho spolu veľa a keby mám všetko, čo sme spolu prežili opisovať, nedopísala by som sa. Je mi naozaj ľúto, ako to celé dopadlo.

Takže som možno horšia než D. ... Síce som nikoho nezradila, ale veľa ľudom som už ublížila len za moju blbú povahu. Zmierila som sa s tým, ale proste, presne pre toto neverím že kamarátstvo v tejto dobe môže vydržať navždy. Vždy sa nájde z tej dvojice niekto, kto niečo tak poserie, že sa to už proste nedá vrátiť späť. So mnou vydrží asi len moja rodina už vážne, som hrozná, chcela som sa zmeniť, snažím sa nebyť na ľudí odporná.. Niekedy sa mi to darí a ľudia sú skôr zlí na mňa, to je mi jedno, ja to zvládnem, ja nemám rada len keď som ja zlá na niekoho, pretože... Naozaj zlá nie som, ale niekedy robím veci, ktoré potom oľutujem a som zbabelá na to, aby som ich napravila. Alebo myslím len na seba? Nechám to tak.. Čo si o kamarátstvach myslíte vy?


Vývoj? :'3

10. března 2013 v 17:50 | Inukaja |  Anime, doramy, filmy, hry...
522470_511394545580126_1054340465_n_large

Konnichiwa :'3
Jak som si na youtube pustila Inuyasha lullaby, že sa idem učiť angličtinu, tak som si raz prečítala všetky slovíčka a vykašľala som sa na ňe. Začala som spomínať na to, ako som každý deň večer na animaxe pozerávala Inuyashu, úplne až do plaču mi prišlo. Milovala som ho a stále milujem, navždy to bude môj hrdina s tak úžasnou povahovou a ten, podľa ktorého mám prezývku . Nikdy nezabudnem jak bol stále tvrdohlavý, na tie jeho ušká, výraz a všetko proste. Osuwari...

Potom som začala trochu rozmýšľať nad blogom, ako som začínala. Pamätám si, že prvé pozadie a aj pár za ním som robila v skicári a bola na ňom myslím Hannah Montana, H2o a neviem kto ešte. Po ňom ďalší taký podobný a potom som mala najmenej rok všetky designy len s Inuyashom x3 Vždy som si ich robila sama a dosť často som ich menila. Vždy na nich musel byť Inuyasha. Keď bola zima, hľadala som zimné obrázky s ním, keď leto, letné, keď veľká noc, veľkonočné, keď vianoce, tak vianočné, chápete. Rada by som to vrátila späť, ale už som niekde inde, dessy som zabudla robiť a môj blog by si škaredé designy nezaslúžil.

Budem ho mať za chvíľu už štvrtý rok a za tú dobu sa toho kopu zmenilo. Od roku 2009 celkovo. Nepridávam bleskovky, nerobím každú chvíľu súťaže, ani nepíšem nezmyselné články do denníčku, ktoré mali sotva tri riadky. V roku 2010 úplne blbosti, okrem designov obrázky, poviedky a neskutočne málo článkov. 2011 sa to začínalo zlepšovať a v roku 2012 to vyzeralo podobne jak teraz :3 Verím v to, že rok 2013 bude na mojom blogu najlepší. Ak sa budem venovať blogu aspoň tak, ako teraz, určite sa mi to podarí. A ohľadne Inuyashu, Animax už nemám, ale mám taký dojem, že si tú úžasnú anime niekde kuknem <3 Kto to ešte nevidel, plno odporúčam ~ Inu je proste dokonalý a máme toho kopec spoločného, asi preto sa mi tak zapáčil :3 už vtedy dávno~ To bolo všetko, čo som chcela ^^ Majte sa pekne :3


Lolita v hudbe <3

9. března 2013 v 19:11 | Inukaja |  Japonsko
Tú animáciu som si nemohla odpustiť, inak, konnichiwa! ^^
Zase niečo spoločné s lolitou, teraz hudba. Hudba, ktorú počúvajú najmä lolity a skupiny, ktoré sa samy do štýlu lolita alebo aristocrat obliekajú ~

HANGRY A ANGRY
Duo tvoria dve bývalé členky Morning Musume- Hitomi Yoshizawa (Hangry) a Rika Ishikawa (Angry). Vznikli v spolupráci s módnou značkou h.Naoto, aby robili reklamu ich oblečeniu a tiež morbídnim plyšovým zvieratkám. (Hangry a Angry sú dve hlavné plyšové charaktery h. Naoto).

Hudba
Ide poznať, že cieľovou skupinou sú mladí ľudia- je to hudba presne pre nich. Veľmi rýchla rytmická hudba s prvkami elektroniky, ale nedá sa zaradiť do rocku či popu- hudba je síce drsnejšia a rocková, ale spievajú ju dve dievčatá s popovými hlasmi a spievajú napríklad o tom, či majú dať svojmu miláčikovi svoj obľúbený puding.

Módny štýl
Ako už bolo povedané, keďže sú reklamným projektom pre h.Naoto, nosia ich oblečenie. Punk Lolita, Visual Kei, Punk oblečenie a do toho kopa morbídnich plyšáčikov! Hitomi (Angry) má väčšinou skôr veľmi punkové veci, zatiaľ čo Rika (Angry) väčšinou Punk Lolitu.
Osobné údaje:
Hangry
Meno: Hitomi Yoshizawa
Dátum narodenia: 12.4.1985
H&A je aj v kope iných popových projektov.

Angry
Meno: Rika Ishikawa
Dátum narodenia: 19.1.1985
Popová speváčka, herečka, taktiež moderátorka v televízii a rádiu, v programoch zameraných na Hello! Project. Teraz pracuje ako sólistka a v skupinách Ongaku Gatas a Hangry & Angry.



Ali project
Ali Project tvoria dve osoby- Arika Takarano (spev a texty) a Mikiya Katakura (hudba a kompozícia). Dohromady sa dali už v roku 1988 pod menom Ari (Ant) Project, samozrejme v roku 1992 si zmenili meno a vydali prvý debutový singl. Hudba, ktorú najprv skladali bola ľahká, milá a osviežujúca. Poslednú dobu prešli k temnejšiemu a tajomnejšiemu štýlu. Arika hovorí, že sa "z Bielej Alenky (White Ari) stala Čiernou Alenkou". Ich piesne môžete často počuť v anime znelkách- Noir, Rozen Maiden, Code Geass, Fate/Extra a ďalšie.

Hudba
Veľmi rytmický J-rock, miestami trochu mixnutý s klasickou hudbou.

Módny štýl
Šaty sú veľmi luxusné, až prezdobené, je to vskutku dychberúci pohľad! Ale, Ali Project skladá veľmi temnú hudbu a v kope klipoch sa objavujú dosť brutálne krvavé zábery. (Hlava krásneho princa, znetvorená a napichnutá na kôl a tak..)

Osobné údaje
Arika Takarano
Spev a texty
Má rada Gothic Lolita módu. Zbiera meče a biče.

Tumblr_m63krvekhl1qgjjjyo1_400_large

Takže, tieto skupiny som si vybrala, znovu som článok prekladala sama, z jednej peknej lolita stránky, takže by som bola rada, keby nikto nekopíroval. Dúfam, že sa vám článok páčil a že zanecháte komentár :3 To by bolo odo mňa na dnes asi všetko, sayonara a oyasumii ~

Tumblr_m8znqnxqej1r9boj7o1_250_large

Jak vyzerala herečka Yoo In Na na strednej?

9. března 2013 v 17:34 | Inukaja

V utorok sa herečka objavila v programe KBS Moonlight Prince, kde prezradila, že bola šikanovaná, pretože ju jej učitelia mali až moc radi. V programe povedala: "V dobe, keď som sa chystala stať herečkou, boli moje vlasy dlhšie, než bolo v škole povolené, ale učitelia mi to dovolili." Vďaka jej slovám boli odhalené jej fotky. Na fotografiach vypadá herečka úplne inak, ako v terajšej dobe. Mala nezbedný strih a divošský vzhlaď. Fanúšikovia nemohli uveriť svojim vlastným očiam, že to je ona. Jej fotky okomentovali takto: "Vypadá ako iná osoba a "Vyzerá tak mlado."


Preto som pridala tento článok, lebo ho považujem za zaujímavý. Je obdivuhodné, ako sa zmenila z takého chlapčiatka na takú krásnu ženu :3 Síce ju vôbec nepoznám, ale zapáčila sa mi. Asi si v blízkej dobe pozriem nejakú doramu, v ktorej vystupuje ~

Cvičenie? Možno xD

9. března 2013 v 16:54 | Inukaja |  Denník
Konnichiwa :3
Dneska sa už určite nič neudeje, takže by som vám chcela povedať, čo som celý deň robila. Ráno som normálne vstala a išla si dať šošovky, stále niesom schopná si ich dať do desiatich minút. Raz sa mi to podarilo, ale odvtedy už nie. Po dvadsiatich minútach približne, keď sa mi to už podarilo som pozerala Najprísnejší rodičia na jojke a neskutočne ma to bavilo. Keď to už skončilo, išla som na bratov notebook, lebo som si chcela zahrať lolko, ale zistila som, že "zmizlo", takže som si ho nezahrala, išla som na skype, tam nebol skoro nikto prihlásený, pretože bolo ešte ráno, tak som si zapla facebook. Po chvíli ma to prestalo bviť, lebo ani tam nebol nikto, tak som si zapla video, podľa ktorého som začala cvičiť.

Objavila som ho už včera, ale po 9 minútach som sa vzdala, pretože ma všetko bolelo. Teraz mám síce svalovicu, ale to polhodinové video som dneska dokončila. Od jednej kamarátky na facebooku mám ešte nejaké nové videá, takže večer sa asi ešte bude cvičiť. Chcela by som si trochu spevniť brucho a stehná do leta, neviem či sa mi to podarí, každopádne by som bola rada. Ďalej chcem začať piť miesto malinoviek a podobných blbostí vodu, pretože je zdravšia samozrejme xD a nejesť toľko sladkostí, fakt len výnimočne. Aj doktorka mi to zakázala a keď chcem schudnúť, tak by som ich jesť nemala. Po cvičení som sa šla osprchovať, lebo mi to dalo dosť zabrať a potom som bola ešte chvíľu na pc. Keď ma to zas prestalo baviť, ocino ma vytiahol na prechádzku so psom, ochotne som išla a teraz budem po zvyšok dňa už asi len ležať, pretože ma bolia nohy ~

Vymyslela som si, že si do zápisníčku budem písať + a - ktoré som dneska spravila. Rozmýšľala som nad tým, že by som pod každý článok tie + a - aj každý deň napísala, ale prišlo mi to ako blbosť, pretože by tie články s tým vôbec nesúviseli. Uvidím. Dneska mám zatiaľ dve plusky a žiadnu mínusku, takže celkom fajn, uvidím že ako to bude do večera. Musím sa zatnúť a dodržať to, čo som si povedala. Jesť budem všetko normálne, nebudem držať žiadnu dietu, to by mi neprospelo, len nebudem jesť sladkosti, budem cvičiť a hýbať sa, koľko sa len dá a snáď sa mi podarí to, čo chcem :)

Chankodining.waka.600.1115040_large

Psychiatrické oddelenie.

8. března 2013 v 16:07 | Inukaja
Nikdy by som si nemyslela, že moja vlastná mama ma obviní z toho, že som zabila mladšieho brata a následne ma poslala na psychiatriu, ale asi som si to myslieť mala...

Dvaja muži v dlhých bielych plášťoch ma pevne držali a niekam niesli. Nepomáhalo mi sa vzpierať, nepomáhalo mi nič. Nič som proti nim nezmohla, boli silnejší a moje kopanie, hryzenie a trhanie sebou mi nijak nepomohlo. Akurát som spadla na kolená a oni ma znovu zdvihli a niesli ďalej. Boli ako cvičení roboti. Určite toto robili na niekoho príkaz. Prišli sme do nejakej miestnosti do ktorej sa vchádzalo cez biele mreže. Tie doktori zamkli a vstúpili sme do ďalšej izby. Tam sa to aj podobalo na nemocnicu. Boli tam síce biele steny, ale vyzeralo to tam omnoho krajšie než chodby cez ktoré sme prechádzali predtým. Dokonca na stene vysel farebný veľký obraz a na stole bola položená váza s kvetmi a na stoličke za tým stolom sedel veľmi pohľadný muž. Bohužiaľ mal tiež oblečený biely plášť, takže to asi nebude môj priateľ.

"Vítam ťa tu," zakričal po mne tak hlasno, až mi po celom tele naskočili zimomriavky. Síce jeho privítanie znelo milo, ale vedela som že pobytu v blázninci sa nebude podobať ružová farba. Skôr nejaká tmavá, ktorá bude symbolizovať žiaľ a beznádej. Snáď aspoň tento doktor pochopí, že nie som blázon a môjho brata by som nebola schopná zabiť. Muž v bielom sa postavil zo stoličky a prišiel ku mne. "Hmmm," zamyslene povedal popri tom, čo si ma prezeral, "nevyzeráš vôbec zle," dodal a usmial sa. "To bude asi preto, že som neprišla na lekársku prehliadku kvôli tomu, že som chorá. Nemám dôvod vyzerať zle," drzo som odfrkla a ďalej si prezerala mužovu kanceláriu. Prikázal mi, aby som sa posadila na stoličku, ktorá bola oproti jeho stolu a on si zas sadol na tú svoju. Chvíľu sme sa rozprávali. Samozrejme, že sa ma pýtal na to, prečo som sa sem dostala, aké mám psychické problémy, či mi niečo je a podobne. Neskôr sme prešli aj na otázky, ktoré sa netýkali môjho zdravia. Boli to skôr otázky, aby sa o mne dozvedel niečo nové.

Keď sa výsluch skončil, chytil ma za plecia a povedal nech idem s ním. Teraz bol niečo ako môj šéf, musela som ho poslúchať. Tak som teda šla poslušne za ním. Po ceste mi jedna sestrička podala šaty na prezlečenie, odomkol a zamkol asi 3 biele mreže a konečne sme sa dostali na chodbu, kde sú izby pre "pacientov". Z niektorých dverí sa ozýval zúfalý krik a plač a bola som zhrozená keď som videla dievča, ktoré búchalo na dvere a nikto jej nepomohol. Zastavila som, doktor to zbadal a zastavil tiež. "Nechcem tu byť!" zahučala som tak nahlas, až to počula úplne celá chodba. On sa len uškrnul, povedal, "to nikto," a kráčal ďalej. Dobehla som ho a kráčala poslušne vedľa neho. Dúfala som, že ja sa tu budem mať lepšie.

Otvoril mi dvere do izby a spolu sme do nej vošli. Vyzerala strašne. Všetko bolo biele a ja som bielu z duše nenávidela. Prišla mi taká... Nepekná, nevýrazná, smutná a nepáčila sa mi. "Doktor, mohli by ste mi zohnať čo najviac farieb? Nech sú každá inej farby," vyriekla som svoju nie moc skromnú prosbu a išla som si ľahnúť. Otočila som sa na neho, aby som zistila jeho odpoveď, "budem sa snažiť ti ich doniesť čo najviac, dobrú noc," rozlúčil sa a zavrel dvere. Prezliekla som si pyžamo, ktoré mi dala sestrička. Mimochodom, aj to bolo biele. Už som si konečne ľahla a prikryla sa až po krk. Snívalo sa mi niečo o mame...

Ráno som sa zobudila na to, že mi niekto klope na dvere,: "Ďalej!" pozvala som ho dnu. Bol to znova ten doktor. Včera pri tom spoločnom rozhovore sme sa dosť spriatelili. Je pravda, že teraz o mne vie všetko, ale neprekáža mi to. V oboch rukách držal plné tašky a s úsmevom mi oznámil, že sú to tie farby, ktoré som chcela aby mi priniesol. Bol tak pozorný. Nečakala som, že mi ich donesie hneď na druhý deň. Poďakovala som sa mu a keď som zistila, že na tejto psychiatrii chodia v pyžame všetci, neobťažovala som sa prezliecť. Zobrala som od neho tie ťažké tašky a začala som ich prehľadávať. Boli v nich asi všetky možné farby a dva štetce. Prekvapene som sa pozerala. Neplánujem predsa maľovať s dvomi štetcami. Pán doktor si vyzliekol doktorský plášť, položil ho na posteľ a chytil do ruky jeden zo štetcov, "Budeš maľovať so mnou?" "Ak smiem," neisto mi odpovedal, ale ja som mu dovolila, aspoň to budem mať namaľované rýchlejšie.

Celkom som zabudla že je to môj lekár a bavila sa s ním, ako s mojim kamarátom. Aby to bolo čo najfarebnejšie, prikázala som mu, aby kreslil všetky farebné veci na ktoré si spomenie. Ja som začala maľovať dúhu s obláčikmi. Už teraz to vyzeralo detsky, tak si zo mňa spravil srandu, nech tam dokreslím ešte jednorožca. Zobrala som to vážne a pri dúhe sa objavil farebný kôň s rohom na čele. Ofŕkal ma nejakou farbou a začal sa na tom smiať. Rýchlo som pochopila, že sa chce hrať a vyliala som na neho skoro celú plechovku s červenou farbou.
Takto sme sa ešte chvíľu oblievali, až sme nakoniec prišli na to, žeby už aj stačilo. Stena tiež schytala pár farebných fľakov a keď som sa poobzerala okolo seba, zatlieskala som si. Naša práca je hotová. "Hotovo!" výťazne som vyhlásila a pozrela sa na neho.

Priblížil sa ku mne s prstami od farby, "keď som bol malý a kreslil som si, so sestrou sme si na líca vždy namaľovali takéto pásiky," povedal a na moju tvár namaľoval dve rovné červené pásy. Zasmial sa nad svojim výtvorom, ja som si namočila ukazovák a prostredník do modrej farby a natrela som mu ju na líca. Teraz sme už obaja ako indiáni. Stále sa na mňa usmieval. Neskôr ma však pohladil ma po líci a ja som cítila, že farba ktorú som mala na líci mi steká už niekde po krku. Ale nevadilo mi to. Pomaly sa približoval a ja som nebola až taký blázon, aby som nevedela, čo chce spraviť. Pobozkal ma a ja som sa pobozkať nechala. Je pravda, že som ním bola unesená od chvíle, čo som ho zbadala. Preto sa mi s ním tak dobre rozprávalo aj kreslilo.

Pobozkala som ho znovu. Precíznejšie a vášnivejšie než pred tým, bozk som si užívala, ale po chvíli som sa odtiahla. Nechcela som, aby sa stalo aj niečo viac. Deň aj noc tohto dňa prebehli neskutočne rýchlo. Každý deň som bola s ním. Vysvetlila som mu aj to, že za bratovu smrť nemôžem ja, že sa zaplietol so zlou skupinou ľudí a preto zomrel, zabili ho oni. Za tie dni a týždne čo som tam strávila sme sa spriatelili ešte viac a vypísal papier, že som zdravá, a v poriadku môžem ísť domov. Na druhý deň to prišlo do maminej schránky a ta hneď utekala za mnou. Spolu s doktorom sme jej vysvetlili ako to všetko vlastne bolo. Matka sa mi ospravedlnila za to, ako sa ku mne zachovala. Bola to moja mama, čiže som jej bez váhania odpustila. Viem si predstaviť, ako sa musela cítiť. Povedala som jej aj to, aký máme s "Pánom Doktorom" vzťah a odišla som domov aj s jeho číslom. Po čase sa z nášho priateľstva vyvinul veľmi pekný vzťah a boli sme spolu stále. S mamou som vychádzala lepšie než pred tým, aj som jej viac pomáhala. Často sme spolu chodievali bratovi zapáliť sviečky a spolu s mojím novým snúbencom aj na výlety.


Muhahahahaa, všetko som si vymyslela a ešte stále ležím na posteli v blázninci.
Žartujem, rozhodla som sa tak, že aspoň tento krát bude mať poviedka šťastný koniec. Dúfam že sa vám tento príbeh páčil a zanecháte nejaký komentár. Otázky na záver:
Páčil sa vám príbeh?
Čo by ste v ňom zmenili?
Napísali ste niekedy niečo, čo sa odohrávalo na psychiatrii?