Květen 2011

Prekvapeniéé!! ^^

31. května 2011 v 18:22 | Inukaja |  Oznámenia
Rabbit 1
Konnichiwáá!! ^^
Mám pre vás veľmi dobré oznámenie, teda, ako pre koho, ale snáď dobré pre všetkých. Cez víkend som bola u Kitsune a vymysleli sme veľmi dobrý nápad. Tento článok som písala už aj včera, ale keďže sa mi zmazal, budem samozrejme stručnejšia. Takže, vymysleli sme to, že spravíme spoločnú poviedku. Zanedlho by tu mala byť, pretože na prvej časti sa už pracuje, ale do konca ešte pár vetičiek predsa len chýba. Dnes sa tu možno nová časť zobrazí, ale nič nie je 100%. Preotže nechceme aby to bolo shitná poviedka napísaná za 15 minút, ale aby mala aj nejakú kvalitu. Stručne povedané, bude to YAOI poviedka a Kitsune vám odkazuje toto:
"Jedna poviedka nová pribudne, a je to žáner : Fantasy, yaoi, shonen-ai. Nech to nečítajú neyaoisti... Prípadné úmrtia nezodpovedáme..­­" Odkaz od Kitsu.. Naši hrdinovia pochádzajú zo sveta Nadia a každý žijú v rozdielnych krajinách veľkej planéty..Viac sa dozvieťe v samotnej poviedke.. Snáď už len to, že je MADE BY: KITSU A INU ○w○

Rapunzel :3

24. května 2011 v 21:04 | Inukaja |  Anime, doramy, filmy, hry...
Že Konbanwa minna-san!
Včera, presne včera som pozerala rozprávku Na vlásku/ Rapunzel :3 Myslela som si, že to bude nejaká detská prkotina, ale ten dej sa mi proste nadovšetko páčil, moc a moc ma zaujal! :3 A tá Rapunzeliná panvica, proste rozkošné x3 A hodne, ale HODNE ma zaujalo, ako bola Rapunzel nakreslená a celkovo tá grafika.. Ale tie Rapunzeliné očká :3 Proste strašne chutné a ten Raider Flynn / (Ech..Zabudla som už ako sa volal pravým menom ^^") Strašne ma zaujalo to, že najskôr bol žhavý za tou korunou a potom mu už bolo jedno.. A tí svalnáči čo snívali o klavíri :D A ten trpaslík! :D A ten .. Echm.. Proste celá rozpávka sa mi páčilo, moc, moc a moc! :3 Síce jej hlas mi trošku liezol na nervy, ale potom soom si zvykla. A rebelismus (ak sa to tak dá nazvať) Flynna sa mi táák moc páčil :D A že : "Nemám na výber, musím použiť vášnivý pohľad" :D Milé..Ale bolo to milé, vážne! ^^

Tákže budem pokračovať..
Echm..Alebo už radšej nie ^^" Celkové vyhodnotenie:

Skreslenie postáv: 10/10
Skreslenie okolia: 9/10
Grafila: 10/10
Dej: 10/10
***
Celkový dojem: 100!!! ^^
Krásna rozprávka proste.. Nádhera!

Ohľadne blogu..

18. května 2011 v 21:38 | Inukaja |  Denník
Konbanwa! (^w^)○
Tento článok chcem venovať môjmu blogu.. A keď sa na to tak prizerám.. Híí!! >.< Ako je to možné??! Ja som hrozná.. Sľúbila som, že narodeniny tento krát oslávime veľkolepo.. 4.5 už bolo a ja sa veľmi hambím že som na to vlastne zabudla, všeobecne som už na blogu nie až tak aktívna, ale mám psíka, takže sa mu musím venovať :3 Ani s tým som sa nepochválila! K sakru! Ale musíte ma brať so zálohou. Na koniec článku dám aj fotku môjho psíka, ale najprv sa chcem venovať môjmu blôčiku, ktorý už mal dávno osláviť narodeniny a ja som zabudla! Uch. Neviem, nejakú oslavu so súťažami robiť nebudem, aj keď by si to zaslúžil, nemôžem. Ak by niekto nevedel, môj blog tu so mnou prežil krásne 2 roky. Hái, jediný blog ktorý ma bavil/baví tak dlho. Nikdy som sa nezamýšlala nad koncom a všetci blogeri sú si istý, že každý blog raz musí skončiť.. Ale prečo? Nemusí to tak byť. Môžem ho mať aj do smrti, bola by som najradšej.. Minulé narodeniny blogu som zrejme ani nespomenula, ale môj UŽ dvojročný blog ma teší! Teší ma! Moc, moc a moc! .. Prezrela som aj iné blogy a zistila som, že keď má blog narodeniny, spravia nejaké štatistiky, tak aj ja.. Tu sú:

Nejdiskutovanější články

VydánoTitulek článkuKomentáře
1. července 2009 v 21:04Rekord V komentároch15 komentářů
9. června 2009 v 14:50Reklamy sa dávajú sem13 komentářů
25. prosince 2009 v 10:53Nový dess11 komentářů

Poslední komentované články

VydánoTitulek článkuKomentářePoslední komentář
9. května 2011 v 20:51Wotomeru at aki and Akogeru akojásuru1 komentářVčera v 17:56
28. dubna 2011 v 18:46T_T Vec, ktorá ma zabila...3 komentáře8. května 2011 v 13:14
13. října 2009 v 19:59Stráášne kawaii obrázok3 komentáře6. května 2011 v 15:12

Návštěvnost blogu

DenJedinečné návštěvyVšechny návštěvyZobrazení stránek
Včera202539
Pondělí161733
Neděle202473
Sobota212638
Pátek232441
Čtvrtek1415
18

Pár štatistík.. Jediný dôvod pre hanmbu nie je iba zabudnutie na narodeniny, ale aj moja aktivita.
Nula bodov.. No, jediná vec ktorá stojí za to, sú časti poviedok. Inak pridám pár článkov za týždeň, možno aj jeden, možno aj dva a štve ma to.. Pamätám sa na doby, keď som za deň pridala aj 9-15 článkov, aj keď to boli iba blbé bleskovky. Mám síce pocit, že už píšem kvalitnejšie články, nie len také súťaže a bleskovky, ale aj tak, riadne som klesla s aktivitou, návštevnosť ani nehovorím, ale nad návštevnosťou sa nezamýšlam. Je to síce dôležitá časť blogu, ale mne to akože vôbec neprekáža. Musíte ma ospravedlniť za tú moju aktivitu. Nebudem sa vyhovárať na školu, blog stíham aj so školou, nebudem sa vyhovárať na učenie, učenie stíham taktiež a ani na nijaké výhovorky o tom, že je to môj blog a budem si pridávať kedy sa mi bude chcieť. Je to síce tak, ale ako výhovorka je to dosť úbohé. Uvedomujem si, že som sa na začiatku článku vyhovárala na môjho psa Saimona, ale je to tak no, kvôli nemu ( čo som rada) už nemám toľko času na počítač a viac času trávim s ním vonku. Síce zanedbávam tak nejak učenie, zajtra máme koncoročnú alebo jaká to je písomka z Matiky a ja neviem ani mäkké fň, ak dostanem dvojku, dostanem dvojku aj na vysvedčený a maminu porazí, o tom sa radšej ani nejdem vyjadrovať.. Takže dám výhovorku že keď nebudem aktívna, som so psíkom alebo nevládzem písať, ale skôr berte do úvahy tú prvú možnosť.. Musím ísť spinkať, takže sa vaic rozpisovať nemôžem aj keď som chcela. Tento článok je úplna zbytočnosť, len zamedzujem prístup k čítaniu poviedky, ale musela som vám toto odkázať a aj popriať blogu: VŠETKO NAJLEPŠIE.. Aby mi čo najdlhšie vydržal, keď už nie viac, aspoň 5 rokov :3 Tak ja už musím spinkať.. Oyasumi nasai, minnátka a pekné sníčky! :*

Wotomeru at aki and Akogeru akojásuru aku~ 8.časť

9. května 2011 v 20:51 | Inukaja
Predsa som ho len pustil domov a aby som nebol až tak moc trápny, ako som si pripadal, poďakoval som sa mu za tie úlohy. Celé mi ich vypracoval a nič za to ani nechcel. Bol som ho vyprevadiť pred jeho dom. Cítim sa hrozne. Prečo? Neviem, ale vlastne sa nič hrozné ani dobré nestalo, tak neviem prečo ten pocit.. Je síce pravda, že som chcel viac, ale aj tak.. Súhlasil som s dohodou že budeme iba priatelia. Bol som úplny blbec. Myslel som si, že bude také jednoduché vzdorovať tomu, čo som ku nemu cítil. Je pravda, že láska je silnejšia ako všetko ostatné.. Nikdy som tomu neveril, nikdy som si ani nemyslel, že sa raz zamilujem. Bol som jeden z tých detí, čo stále tvrdili, že sa nikdy nezamilujú, ale miesto toho budem mať veľký dom a psíka a bude mi dobre. Detský rozum. Ako by takí malý mozoček mohol pochopiť také niečo, ako je práve láska.. Veľký zamotaný uzol. Dá sa rozmotať, ale veľmi ťažko, niektoré sa rozmotať ani nedajú. Láska je proste zložitý uzol, ktorý je ťažké rozmotať. Ak nie si správny človek, nerozmotáš ho.. Áno, je to tak, bohužiaľ... Ako rád by som bol, keby že nie je taká prekážka, že náš vzťah nemusíme tajiť.. Samé prekážky, žiadna prechádzka ružovou záhradou. Najväčšou prekážkou bude asi to, že sme obidvaja chlapci. Mohli sme byť mi dvaja iného pohlavia. Všetko by bolo jednoduché. Jednoducho by som povedal že mám frajerku a všetci by to brali ako niečo prirodzené a pekné. Ale keď sme toho istého pohlavia? Mám sa zblázniť? Vypadá to tak.. Keby som sa teraz priznal, považovali by ma za chorého človeka, za úplneho blázna. Stále nepochopím prečo, čo na tom vidia.. Mám pochopenie pre to, že to nemôžu pochopiť, pretože stále budem od nich odlišný... Ale keby sa aspoň snažili. Raz aj tak príde deň, keď im budem musieť všetko povedať. Prečo to vlastne rozoberám? Medzi nami dvoma nemá byť nič, nič ani nie je.. Proste som sa nechal len uniesť.. Prevrátil som sa v posteli na chrbát a podložil som si pod hlavu ruky. Dostatok času na rozmýšlanie, ale načo sa budem zamýšlať nad proste nezamysliteľními vecami? Hlúposť. Je čas spať, mama sa konečne vrátila s práce. Bohužiaľ som v pobožnej rodine a musím dodržiavať nejaké hlúpe pravidlá. Jedným z nich je aj skoré chodenie do postele. Samozrejme som dieťa tejto doby, takže také príkazy že choď o pol deviatej spať a nápodobne proste ignorujem. Práve je pol deviatej a naozaj ležím v posteli, čo je dosť dobrý paradox. Dôležité je to že nespím a zaspať sa mi nedá. Urgh. Musím na to stále myslieť. Pokoj mi to nedá a tá samotná myšlienka sa mi stále motá okolo hlavy. Saniiro, Saniiro a Saniiro. Dúfam že sa so mnou bude baviť. Ospravedlnil som sa a vypadal v poriadku. Dnes som to predsa len prehnal a moje výlevy mi určite nepomôžu.. "Cŕŕn, cŕŕn!" Na mojom nočnom stolíku mi začal vybrovať mobil symbolizujúci zrejme to, že mi došla správa. Áno. Na obrazovke je žltá obálka. Je od Saniira. Super! E-e-e...

Ahoj Shuichi..
Je dosť neskoro, ale predsa ti musím napísať.
Možno už spíš, ak áno, prečítaš si to zajtra ráno.
Chcel som ti oznámiť, že bude dobré,
Ak sa už nejakí čas neuvidíme.
Nebude to naveky, ale
.. Proste potrebujeme pauzu,
Obaja...
Saniiro.
Esemeska... Takáto esemeska! Ts.. Nech si nemyslí že to takto nechám, mám sa na neho vykašlať a zamedziť všetky stretnutia? No určite. Zúrivo som pristúpil ku dverám. Zúrivosť som si ale predsa len nechal na potom, keďže som si uvedomil, že u nás všetci spia. Potichučky som višiel z izby a zošiel dole schodmi. Bol som na bode mrazu. Pre mňa je toto ako rozchod.. Opatrne som zabuchol vchodové dvere a rozbehol sa do susedného domu. Bol som dobre informovaný o stave. Jeho rodičia sú na služobnej ceste. Doma je sám a viem istotne, že by žiadnu návštevu teraz nečakal a mňa už vôbec nie. Zazvonil som a počul som dupot. Už ide.. Nič nečakajúci Saniiro otvoril dvere a ja som rýchlo vkročil dnu. "Saniiro, že si to nemyslel vážne?! Ty sa chceš rozísť?!" Vyvalil som na neho hneď ako zabuchol dvere. "Rozchod? Shuichi... Ale my spolu nechodíme." Odmeral ma. Až teraz som si uvedomil čo som povedal. Viem. Tak to dopadne keď trepem úplne neuvážene. "Viem.. Prepáč. Ja som tým myslel konkrétne rozchod ako taký.. Nebudeme sa ako nejakú dobu stretávať? Veď to je úplne blbé, Saniiro! Nechcem znehodnocovať tvoje názory, ale nenechám to tak. Nechcem aby sa rozpadol celý náš vzťah, celé naše kamarátstvo a dopadlo úplne katastrofálne. Pochop to, prosím. To akože pôjdem po ulici, stretnem ťa a maximálne sa ti pozdravím? To odomňa nežiadaj.." " Shuichi.. Ešte viac to sťažuješ.. Pre naše, moje a tvoje dobro to musíme spraviť. Aspoň na nejakí čas." "Povedz mi to na rovinu, už ma nemáš rád, že nie?" "Mám!" "Tak?" "Nechaj to tak.." "Nenechám!" "A-ale.." Skočil som mu do reči a pobozkal som ho.. Som hrozný, ale v jeho blízkosti nad sebou strácam kontrolu. Nijaká časť môjho tela ma neposlúcha.. Akurát jeden zákerný orgán. Ten ma poslúcha vždy. Srdce.. "A-ah.. Shuichi.. Prosím ťa. Vráť sa domov.." Zavzlykal.. Tón, ten príjemný a vzrušený tón. Znovu. Ako by som mohol odísť. Aj keby som akokoľvek chcel, nehnem sa. Zostal som tam stáť, bol som na ňom úplne pritisknutý.. Mokré? Na tričko mi padla mokrá kvapka.. Pozrel som sa lepšie na neho a aj keď tam bola úplna tma, videl som že plače.. On sa rozplakal.. Znovu. Iba som pohol rukou a Saniiro mi vrazil facku a odkoprcol sa na zem. Chytil som si líco. Uch.. To štípe. Obzrel som sa za seba a on tam ležal celú tvár mal od sĺz a svoj pohľad upieral na mňa. Ten jeho nevinný pohľad. Vypadal ako malé šteniatko, ktoré nedostalo dostatok jedla. Nič som nepočul, iba tlkot môjho srdca. Bolo to tak zarážajúce. Ako mu toto všetko môžem robiť? Nemôžem to nechať tak.. Teda vlastne, musím to nechať tak.. Pomohol som mu postaviť sa. "Prepáč..." Pošepol som a rýchlo som sa z jeho domu vyparil. Nebolo to pre čas, už vôbec nie pre to, že sú rodičia možno doma a majú panický strach kde som, ale pre to, že mi bolo vôbec trápne tam zostávať. Trápne nie je správny výraz.. Pripadal som si úplne idiotsky, aj keď som si istý, že to k tomu vzťahu patrí. No, ale tak by myslel optimista, bohužiaľ, možno to tak nebude.. Čo urobím potom? Zbláznim sa a pôjdem do blázninca? Uh.. Stojím na chodníku pred domom a prší na mňa.. Môj osud je jedna veľká náhoda. Nenávidím ho.. Ale vlastne to nemôžem povedať.. Nič a Nikto na tomto svete si nezaslúži byť nenávidený. Môžem byť rád, že som spoznal Saniira, že kvôli osudnému parku som ho spoznal. Že mi vtedy odletel šál a aj za to, že ma Saniiro naháňal a trochu tak prepadol. Zasmial som sa.. Prečo sa vlastne smejem? Už dávnejšie to tak nie je. Také "skvelé" náhody, ako vtedy. Už to nie je ružová záhrada, ale láska plná bolesti a utrpenia. Už to nie je také ako pred tým. Také nevinné. Kamaráti, ktorý sa spoznali v nenavštevovanom parku pri príhode so šálom. Naháňačka vo večernej ulici... ♥ Vošiel som pomaličky po schodíkoch do domu. Bola tma, takže pre mňa obrovské šťastie. Všetci spia, takže nikto nezbadal že som bol preč. Na čo to bolo dobré? Zbytočná scénka a ešte som to aj zhoršil... Fiuf. Zvalil som sa na posteľ. Tak krásne mäkká.. Moja posteľ. Druhá polka postele je ale prázdna.. Aj napriek tomu, že milovanú osobu už mám..
Konnichiwa! ^w^
Časť je dlhšia, ako býva zvyčajne.. Prepáčte mi snáď za tie výlevy, ktorých je v tejto časti dosť. A ešte na niečo musím upozorniť.. :3 Citát, alebo skôr výrok: "Nenávidieť je silné slovo. Nič a nikto na tomto svete si nezaslúži byť nenávidený" je presne od mojej dobrej kamarátky Simonkýý :P Keď sme spolu kecali tak to povedala a páčilo sa mi to, tak som to použila, snáď nevadí :3 .. A s tým rozchodom je to už v poriadku.. Komu sa to bude chcieť prečítať, budem rada. A hlavne Riku-chan, keď mi to poriadne okomentuje a skritizuje :3 Potom viem v čom sa mám zlepšiť :3 Takže čítajte, samozrejme aj ostatný :3 Príjemný zvyšok dňa, alebo už večera? Každopádne sayonara a Oyasumíí!! ♥♥♥