Březen 2011

Kitsune, Kitsune, Kitsune...

29. března 2011 v 17:19 | Inukaja |  Denník

Konnichiwa, Minná-san! ♥~
Neviem akí bol váš víkend ale môj bol úplne boží, výborný, proste najlepší! Podľa nadpisu ste sa mohli dočítať, že tento článok bude mať niečo spoločné s Kitsune. Hái! ○(^w^)○ Cez výkend *výkend sa píše s mäkkým alebo tvrdím i?* som bola u Kitsune! A bolo úplne skvelo! Ako vždy keď som u nej, aj keď som tam bola teraz iba druhý krát. Proste senzácia! Robili sme kopu vecí. No: V piatok som sa prichystala, prišla som domov o 15: 18 takže som mala čas na dostatočnú prípravu.. Pobalila som sa, osprchovala, umyla vlasy a išla som ešte pozerať film ktorý doťiaľ v telke išiel. Autobus do Dudiniec vyrážal o 19:35 ale mi sme išli predsa len skôr, aby nám náhodou neušiel. Načakali sme sa dooosť dlhú dobu ale stálo to za to! Vážne hej! No proste.. Autobus šiel rýchlejšie ako mal a aj prešiel niekoľko zastávok na ktorých mali nastúpiť ľudia, čiže sme tam neprišli o sľubovanej deviatej ale o "trištvrte na 9". Keď sme vystúpili s autobusu * v množnom čísle hovorím preto lebo so mnou do Dudiniec išla aj Kitsuniná teta* tak nás tam už čakala Kitsune so svojou mamou, tetou Ajkou. Tak sme sa tradične obímuli a išli sme ku nim. Cestou sme akože stretli mnoho skupiniek a prirovnávali sme si ich ku feťákom a aj ďalších ľudí, dievčatá ktoré sa držali za ruky a začali sme debatovať o tom, že populácia yuristiek sa zrejme zvýšila ^^ Keď sme ku ním prišli sme sa vyzliekli samozrejme a hneď prezliekli do pyžama, mali sme totižto premyslený zásadný plán: Hneď keď dojdem ku nej si pôjdeme ľahnúť do postele a budeme ako to nazvala Kitsu "drkotať" až do rána, ako to mi vieme...Ale EXTRA dlho sme hore neboli, iba do takej dvanástej, pretože som "ja" bola v piatok náramne ospalá tak sme hru naozaj nedokončili T_T V sobotu sme sa válali chvíľu po posteli keď sme vstali a potom pred obedom sme išli na jarmok, čo tam bol. Nakúpili sme si pelendrekov a obidve sme si kúpili také náhrdelníky. Po chvíľi keĎ sme prišli domov prišla Kitsuniná spolužiačka Timea, ktorá tam bola dokedy sme sa naobedovali, potom sme ju išli vyprvadiť domov a išli sme cez takí jeden kopec ktorý mám tak nejako v obľube.. ^^ Kitsune mi ukázala miesta, na ktorých by sme mohli cosplayovať. Boli fakt zaujímavé. Medzi tie miesta patril aj ten kopec, ďalej takí les a už si ďalej nepamätám ^^" Okolo pól siedmej večer sme išli nájsť hotel s výhodným bazénom. Keďže sú Dudince kúpeľné mesto, je tam mnoho hotelov s bazénmi a aj liečivou vodou. Nakoniec sme boli v hoteli menom Vital a bol tam srandovný bazén v ktorom sme objavili také plávanie proti prúdu a keď sme sa iba na chvíľu vzdialili, už tam boli také dôchodci (-.-") A ten bazén nebol ani drahý a ani malý ako sme si predstavovali čo bolo dobre! Keď sme sa vrátili domov, jedli sme takí výborný chleba. A neskôr, keď som už aj ja dojedla sme išli na môj "príkaz?" pozerať videá keď sme boli miminá... Dôkaz! To je značný dôkazový materiál že sa poznáme už od dvoch rokov. Kitsune na tých videách bola ták roztomilá! x3 Proste, nasmiali sme sa na tom, ako ja som Kitsune ukradla takú červenú lopatku a potom sme sa o nu hádali. Ale bolo to fáákt roztomilé, dokiaľ ma Kitsu nevidela ona taká že :" A kde je Karinka, Kde je Karinka?" A keď som už prišla tak taká natešená že táám. Wááh.. Potom keď sme dopozerali sme išli znovu spať a hrali sa naozaj znovu..-Viac by som to sobotňajšie hranie naozaj rozpísala aléééé-- Hm.. *vymýšla výhovorku* tento článok je pre mňa na denníček doosť dlhý. V sobotu sme boli hore dlhšie ako piatok. Potom sme si už zmysleli že ideme spať, inak by sme tam ešte hrali do nekonečnáá ^^ Keď bolo ráno, o takej pól desiatej som sa zobudila a už sa mi nechcelo byť ticho a ležať tam len tak tak som zobudila Kitsúú..Potom sme sa hrali naozaj ešte do Jednej poobede. Áno, poobede! xD Potom sme sa už prezliekli do normálneho oblečenia a išli sme obedovať. Teta Ajka varí božsky! ^^ Síce to navarila aj s Bejkou *Kitsuniná teta* ale suprovo... Potom som sa už iba pobalila a išla na autobus.. T_T Najhoršia časť výkendu. Musela som ísť naspäť domov. Mééhéé.. Aj domov sme prišli skôr ako sme mali. Doma som sa akurát najedla a šla sa okúpať. ^w^ Wááh, spravila som si úplne božský kúpel s bublinkami, konečne sa mi podarilo tam naliať dostatok peny, aby mi nevybublinkovala dokiaľ by som sa nedokúpala. A potom som už celý podvečer aj večer do pol jedenástej sedela za počítačom, pretože som sa strašne nudila.. Ale keď som u Kitsu tento týždeň bola, veľmi som sa na ňu naviazala /zvykla si na ňu a teraz mi strašne chýba, ale hrozne moc! ♥ Teraz by som toto už dopísala, dúfam že sa to bude na stránku mestiť..Tak sayónara, Minnátka!!! ♥♥♥

Wotomeru at aki and Akogeru akojásuru aku~ 5.časť

15. března 2011 v 15:24 | Inukaja
" Nemyslím si, že toto čo robíme je dobrý nápad. Páči sa mi to ale... Obidvaja sme chlapci, proste... Budeme sa iba kamarátiť. Fajn?" Čo my zostávalo, musel som súhlasiť, nechcel som, aby ma nenávidel môj jediný priateľ. "Tak teda... Zabudneme na to, čo sa stalo pred chvíľou." Odsekol som. Všimol som si, že zbadal ten môj tón. " Shuichi, dneska je jarmok, ideme tam, teraz.." Pokúsil sa zmeniť tému. Išiel som tam s ním, aj tak, nemal som čo robiť. Už dávnejšie sa zotmelo. Vkročili sme pod vysvietený oblúk, na ktorom žiarili farebné svetielka a ozdoby. Pozrel som sa pred seba: typický jarmok. Dlhá ulica a okolo nej stánky. Uf. Pár stánkov sme už prešli, boli to stánky s dekami, obliečkami, medovníkmi a vínom. Saniiro sa zastavil pri stánku s cukríkmi a lízatkami, pelendrekmi. Vybrali sme si každý po tri lízatká a išli sme ďalej rovno ulicou- stánky s oblečením, medovníkmi, hračkami a tak ďalej. Na jarné počasie sa dneskajšie nepodobalo, bol strašný vietor a neskôr začalo aj pršať, hrôza. Keďže začalo pršať, pri konci jarmoku sme vyšli cez park domov. Nemali sme ani dáždnik, skončili sme na nitku premočený. Rozdelili sme sa, ja som išiel ku mne domov a on ku sebe. Otvoril som dvere do mojej izby a hodil som sa na posteľ. "Ako môže niekto klopať?!" Osoba za dverami to očividne počula. Vkročila dnu a mocne vykríkla: " Ahoj Shuichi! Som rada že ťa po takej dlhej dobe vidím!" A rútila sa na mňa obrovskou rýchlosťou. To snáď nie. Len ona mi tu chýbala.- Moja bývalá, Ritsuko. Óch môj bože. "Čo tu robíš, sakra?!" Ona ešte stále nepochopila, že sme sa rozišli. " Prišla som na návštevu" A nahodila širokánsky úsmev. "Nechcem aby si tu bola, rozišli sme sa Ritsuko." Povedal som čo najhnevanejšie ako to ide. "A-ale.." "Vypadni." Prerušil som ju. Hneď sa rozutekala preč. Aspoň že. Konečne som už sám. Vydýchol som si a zvalil sa na posteľ. Mierne som nadskočil ako posteľ predo mnou. Zaboril som si hlavu do vankúša. Bolo cítiť že je opratý, keďže voňal inou vôňou ako predtým.
*Čvirik,čvirik* Roztvoril som oči a zasvietilo mi do očí nejaké svetlo. Doparoma!" S chuti som zakričal, keď som zbadal okolo mňa mreže. "Znovu..." Znepokojene sykol aj on. Pred očami sa mi prehrali okamihy z predošleho únosu. Teraz je rozdiel akurát v tom, že tu Saniiro nie je a som tu sám, čo je aj dobré, mám istotu že sa mu nič nestane, ale zároveň sa bojím, že keď tam s ním nebudem aj ja tak ho unesú taktiež. "Tak už si sa prebudil!" Dnu vošiel nejakí sympaťák s škodoradostným úsmevom, ktorý bude asi môj únosca. "Uf..- Áno." Medzitým som sa trochu spamätal. "Kto si a čo odo mňa chceš, sakra?!" Nečakane som na neho zhučal. "Nerozčuluj sa.." Nahodil ďalší úsmev. "Nejdeme ti nič spraviť. Chcem ti dať iba návrh a tieto mreže boli potrebné. Takže poď..." Nemal som na výber, keď som sa po pár minútach nepohol, schmatol ma za rukáv a odtiahol do nejakej veľkej siene, kde bol stôl a aj kreslo a stoličky zasunuté za stolom, na ktorých už nejakí ľudia už sedeli. Bolo zrejmé, že to budú určite jeho pomocníci. "Tvoji kamoškovia?" Povedal som to presne takým tónom ako som chcel, posmešným. "Tss.. Samozrejme!" Stále sa držal toho pohodového "myslenia" ako som videl. Bude to nejakí optimistický pohoďák.- Na príkaz som sa posadil na jednu zo stoličiek a on si sadol na to kreslo, čo bolo na takých schodoch, ktoré boli pred stolom. "Hm.." Odkašlal si ten "pohoďák?" a pošuchoril sa na tom kresle. "Fajn. Takže," Prestal hovoriť a vôbec som nevedel že čo sa stalo. Začali sa na neho pozerať všetci čo tam sedeli a prišlo mi to celé divné, veď to vlastne divné aj je. Sedím v nejakej miestnosti kde je plno ľudí a jeden človek ktorý sa posadil na kreslo pred tých ľudí? Ehm.- To je dosť, ale dosť zvláštne- "Chcel som iba povedať že...Odvezieme ťa naspäť, skadiaľ sme ťa zobrali.." Pozrel sa do zeme. "Ale pane.." "Máš niečo proti tomu, Setchi?!" Zakričal na jedného s tých ľudí. "Nie.." Osoba rýchlo zmenila odpoveď na rázne "nie". Ku mne podišiel "on" pán dôležitý a zadrapol ma znovu za ten rukáv čo aj predtým. Ale náhle som počul niečo iné... "Buch,Buch!" Po rukách mi začala stekať krv.. "Č-čo to?" --
"Pokračovanie nabudúce XD"
A prepáčte za to, že časť je taká krátka... Nemôžem sa vykecávať lebo na počítač ide brácha..Tak príjemné čítanie!

x33

9. března 2011 v 20:10 | Inukaja

http://fc08.deviantart.net/fs44/f/2009/123/9/f/naughty_by_Sonija.jpghttp://fc04.deviantart.net/fs17/f/2007/209/3/8/PotC__Calypso__by_Muu_cow.jpgk19http://www.serebii.net/potw/Umbreon-Anime.jpghttp://i193.photobucket.com/albums/z281/Saphirelagem/DNd%20Poisoned/mn2.jpghttp://fc05.deviantart.net/fs9/i/2006/005/b/6/Sesshy_crying_by_orderandchaos08.jpg