Únor 2011

Menší výkec ˇ~ˇ

27. února 2011 v 13:21 | Inukaja |  Denník

Konnichiwa, minna-san! ^^
Píšem prvý článok po zmenách blogu a nevidím tu nič čudného alebo nepochopiteľného čo je celkom fajn. Automatická oprava chýb je vypnutá- som rada, neznášam keď sú tie slová podčiarknuté červenou vlnkou. >.< Ešte minule som mojej drahej kamarátke Riku objednať desing, YAOI desing a spravila mi takíto úžasný layout s Mattom a Mellom *0* Plus avatary ktoré budem používať ku článkom. Ešte ďalšia novinka: Prerábali sme izby, detskú a aj spáľnu. AKože takí princíp že detskú sme premiestnili do spálne a spáľnu do detskej proste: V tejto "novej" detskej máme namaľovanú stenu na novo na zeleno, máme nový koberec ten je na prekvapenie fialový *mamina hovorila že fialová ku zelenej sa hodí* a potom nový je ešte aj luster... Teda lampa.. A potom aj malý vankúšik, tiež takí fialový. YAOI poviedku *musím ju volať takto lebo ten jej zložitý názov si nezapamätám, ibaže ak by som ju volala Wotomeru* tu v blízkej dobe *asi takí týždeň* neuvidíte. Musím si zvyknúť na prostredie novej izby a až potom môžem napísať niečo, možno síce niečo pripíšem do rozpísanej časti ale vážne len možno. Ak by som sa premohla až natoľko, že by som poviedku dneska uverejnila, je to hotový zázrak, pretože ja sa často nepremôžem, teda, ani sa o to nepokúšam. Ale pre vás, čitatelov možno niečo spachtľám, ale myslím že iba pár viet, lebo učiteľka mi prikázala že to úchylné nemá byť *to neriešte* tak som jej povedala, že to bude teda dobrodružné a nie úchylné. Takže takto... môj plán znie, pre vás si pripravím úchylní koniec a pre učiteľku normálny, dobre? :3 Uh, zase som si pripomenula učiteľku, od kedy spávam v novej izbe stále sa mi sníva iba o škole a to také hrozné sny... Ale to by bolo na dlhšie ich tu rozpisovať a boli hrozné čiže ani ich tu nechcem mať.. Tak, idem niečo pripísať do piatej časti.. Zatiaľ Sayónara minnátka!!! ♥

Wotomeru at aki and Akogeru akojásuru aku~ *4.časť*

20. února 2011 v 12:18 | Inukaja
*Tak ako som vám sľúbila, máte tu 4. časť!*
(Pri písaní tejto časti som počúvala: "Knives and Pens"

" Vstávajte, usmrkanci!" Kopol do mňa ten zloduch. "Nechaj ma na pokoji!" Idiot.- Pošepol som si. Schmatol ma za bundu, ja som si ku sebe náhle pritisol aj Saniira. "Kde zasa ideme?!" Povedal som mu agresívnejším hlasom. Nemusel mi ani odpovedať spomenul som si... Dneska je čas výkupného. Auto v ktorom nás niesol prudkým nárazom zastalo a na tom parkovisku už stál môj otec. Vypadal tak vystrašene ale zároveň aj odhodlane. Nemal som žiadnu istotu, že mu ten idiot nič nespraví. Otec v ruke zvieral kufrík. To je tak zbytočné.- Zloduch prišiel pri otca, ale na niečo zabudol, na nás. Nezabudol, vrátil sa pre nás a pritiahol nás tam.- Ja som sa na otca iba pozeral, nemal som chuť byť nejak obzvlásť výrečný. "Najprv peniaze!" Zvolal povýšeneckým tónom.- Otec mu podal ten kufrík a zlodej nás odsotil pri otca *ten idiot*. " Konečne!" Víťazoslávne som si skríkol. Ten údajný nastúpil do auta len čo mu nohy stačili a upalovááál. Hneď na to som vytočil číslo policajtov. Nech si pre neho prídu, darebák jeden. Spolu so Saniirom sme nastúpili do auta. Konečne som mal ten pocit bezpečia ktorý aj pred tým. Vystúpil som z auta a v tom momente som bol v objatí vystresovanej matky. "A-ahoj..." Povedal som jej, iba toto. Nikdy som na povzbudzovanie nebol dobrý. Mama nás poslala dnu, tak sme vykročili a v tom momente sme boli v dome. "Hm...Saniiro..." Objal som ho... Proste, bol som rád, že sa mu kvôli mne nič nestalo, keby hej, mal by som to celé na svedomí ja a to vážne nechcem. Zloduch skončí vo väzení, dúfam. Dal som mu pusu na vlasy a pustil som sa ho. "T-takže, do školy nemusíme. Ideme teda do parku?" Usmial som sa. Spomenul som si na to, ako sme sa v tom parku po prvý krát stretli. Heh... Ten chlapík, čo mi zachytil šál. Uh...Moje myšlienky pretrhli jeho slová "Shuichi..." Usmial sa a pokračoval ďalej " Som tak rád že som ťa vtedy stretol!" Neviem čo ho tak dojalo, ale so prúdom sĺz v očiach sa ku mne rozbehol a zas...Objatie..."Neplač" Predsa, prišlo mi divné, že sa rozplakal, ale zároveň aj celkom moc rozkošné. Dvere sa rozleteli a uprostred nich stála babička? "Ahoj, babi." Jej pohľad svedčil o tom, že je plná nadšenia, no, ale aj tak...Vypadala, že mňa nehľadá. " Babka, mama je v obývačke." Áno správne, hľadala mamu. Saniiro sa šiel domov osprchovať a ja som šiel tiež pod sprchu. Dohodli sme sa, že pôjdeme znovu na prechádzku a ukážem mu aj miesto, ktoré mám najradšej, nie nieje to park... Vošiel som do vane a napustil ju príjemnou teplou vodou. Zhodil som zo seba šaty a vkĺzol som do vane. Pár minút po tom, ako som sa umyl, sa dvere kúpeľni otvorili a dnu vošiel Saniiro. "E-eh.." Sčervenal, asi tak ako ja. Saniiro sa pošmykol na vode, čo som povylieval von, a nemotorne sa šmykol až do vane. "Sakra..." Šepol som. Tak ako teraz som sa nehambil ešte nikdy v živote...Cítil som všetko.. Mal síce oblečenie, ale úplne premočené a ešte k tomu, ja som na sebe nemal vôbec nič, bol som úplne nahý. Cítil som všetky intímnosti. *:D Slušne povedané* Oh...Sadol som si a posadil som aj jeho. Nejako som vyšiel z vane a pomaličky, aby som sa nešmykol som si dal na seba uterák. On sa za uterákom vyzliekol a dal si uterák na seba aj on, prešli sme do izby, mali sme šťastie, že kúpeľna bola blízko pri mojej izbe, takže sme vôbec nemuseli prechádzať z niekadiaľ, kde by nás mohli vidieť.
Otvoril som skriňu a požičal som mu nejaké šaty, čo mi boli menšie. Ja som si na seba dal rifle a mikinu. Zobral som si nejakú tašku a hodil som si ju okolo krku. "Ideme na to moje tajné miesto, fajn?" Súhlasil. To miesto mám fakt rád a ukazujem mu ho neviem prečo, je predsa tajné. Nuž, je to môj kamarát, najlepší a aj jediný kamarát. Povzdychol som si. " Tak, už sme tu!" Nadšene som povedal, keď som zbadal ten krásny vodopád čo udieral o mocné skaly. "Tak to je úžasné miesto!" Nadšene vykríkol Saniiro. Vidím, že sa mu tu páči, som rád. "V minulosti bolo toto miesto jediné, kde som sa cítil bezpečne a kde som sa mohol v pohode uvoľniť, bolo mi tu proste fajn, vždycky. Dôverujem ti, že ho nikomu neukážeš." "Neukážem" Sľúbil mi. A usmial sa na mňa. Sadli sme si na trávu a opreli sa o strom. Pozorovali sme vodopád. Tiekol stále smerom dole a dole. Môj pohľad teraz skočil na Saniira. Ten jeho pohľad na určitú vec zbožnujem. Rozhodol som sa, že už sa mi tu sedieť nechce.
" Saniiro, poď... Čo keby sme išli teraz na tvoje, obľúbené miesto?" Spýtal som sa Saniira. "Um... Moje obľúbené miesto je park, nie je ani nijak tajné, ale keď chceš, môžeme ísť aj do parku." Prehovoril aj on. Takže park... To preto tam vtedy bol. Za takú pol hodinku sme boli na mieste. V hlave sa mi udiala celá scénka, alebo aj spoznanie sa so Saniirom. Vtedy to bolo také bláznivé. Ako som si vlastne mohol myslieť že je vrah? Ha. On v živote. Sadli sme si presne na tú istú lavičku, na ktorej som ja sedel vtedy. Začali sme sa zhovárať, aby v tom parku nebolo také ticho. Dúfal som, že tieto dni neskončia nikdy. Prisunuli sme sa bližšie pri seba, bola tam zima ako vždy, aj keď je jar. Už som sa neovládol, prišlo to na mňa moc rýchlo, tak strašne divný pocit. Pobozkal som ho... Môj jazyk sa preplietal cez ten jeho. V tom momente som si prehral všetky dni, čo sme spolu boli. Keď som si uvedomil, čo som vlastne spravil, strhol som sa. Bude ma nenávidieť, ale vlastne, on sa vtedy pripojil. Uf. V poslednej dobe to so mnou fakt nie je v poriadku. " Prepáč..." Ospravedlnil som sa mu. Ale to, čo on povedal sa mi páčilo, ale nečakal som to: " Nič to...Mne sa to páčilo, Shuichi." Óch môj bože...Nikdy by ma nenapadlo že budem zamilovaný do chlapca... Počkať...Som zamilovaný? *Fiuf* Povzdychol som si. "Shuichi? Musím ti niečo povedať" Vážne som zriekol.

Jarné prázdniny?^0^

20. února 2011 v 10:15 | Inukaja |  Denník
Ohayo, Minna-san! ○^~^○
Nadpis jarné prázdniny. Ja mám prázdniny od Pondelka, ale Kitsune mala prázdniny od minulého Pondelka a boli sme spolu vážne celý týždeň- teda až na včerajšok, čo som musela ísť na návštevu *ale síce, aj tak sme spolu boli potom večer* Hm..Takže, tento týždeň som si vážne, ale vážne užila. *0*Ešte aj včerajšok nebol moc prívetivý... Ráno bolo poriadne kruté, také bitkárske, niekto mi až takú šlahol facku, že moje okuliare boli v háji. * Rozbili sa.*. A ako som už spomínala, naša škola má prázdniny tento týždeň. Moje plány nie sú nijak neobvyklé. Asi si budem celé prázdniny vypisovať s Kitsune a budem sedieť za počítačom. Možno že, ale pôjdem ku starkej, zajtra. Nemohla by som byť u starkej síce na počítači, a notebook si tam zobrať nemôžem, ale budem mať trochu zmeny a nebola som u nej už dávno, lebo bola chorá. A...Yaoi poviedku 4.časť mám už rozpísanú, rozhodla som sa, že dneska dopíšem tú časť a keby sa tak stalo, môžete ju tu čakať ešte dneska. A ešte niečo mimo témy... Ja sa strašne teším na túto jar/leto! V Apríli budem mať konečne psíka! ^w^ A ja sa hrozne, ale hrozne moc teším.

Tak teda Bye Bye minnátka! ^*^

Pri hraní simsu som trochu "YAOIJOVALA"

12. února 2011 v 18:32 | Inukaja |  Ja fotím

Wa
He, he. hehe


















Tieto dve obrázky sa mi páčili najviac

ŽEBY ĎALŠÍ OZNAM? xD + nový desing :3

8. února 2011 v 15:15 | Inukaja |  Šatník Blogu
..
Konichiwa! ^~^
Mám dobrú správu, viem že oneskorene, ale konečne som tú poviedku dopísala a ešte jedna dobrá správa je, že pri jej písaní som dostala nápad aj na tú YAOI poviedku čo tiež píšem.. Ale z "tajných dôvodov" sem tú poviedku nemôžem dať, takže kto by si ju chcel prečítať, musí mi na seba poslať nejakí kontakt *facebook,ICQ, pokec atď..* a pošlem mu ju. Je trošičku dlhšia ako zvyknem písať, ale predsa je to len jednorázovka, takže to nie je žiadna sláva. A ešte niečo... Ako ste si mohli všimnúť, je tu aj nový desing...Takže ho trošku urazím a dám ho pod tento oznam...Takže nový desing:

Záhalvie
Meno: I´m a lord...
Dátum výroby: 7.2.2011
Farba: Fialová, Ružová
Výrobca: Inukaja *JA*
Spokojnosť: 99%
Postavy na dessy: Lelouch a nejakí anime boy
Pár slov od Inukaji:
Takže, desing sa mi celkom páči, a hlavne jeho myšlienka,
ale viac sa mi páčil, kým tam ešte nebol ten "neznámy"
anime chlapec. Vypadalo to lepšie, totižto,
zle som ho orezala...