Listopad 2010

3.časť- Záhadné dni

5. listopadu 2010 v 19:20 | Inukaja
Je nedeľa, ách jáj. Už nedeľa. Posledný víkendový deň. Ale no už to nejako zvládnem. Pozriem sa von oknom a čo nevidím. Zase sneží! Ja osobne zbožnujem sneh. Všetko naokolo posiate bielou farbou, biele vločky padajúce na zem....Na pohľad niečo úžasné. Arisu ešte nikde, hí a už je 10:00 čiže desať hodín. Viem kde býva, dala mi adresu. Nie je to až tak ďaleko od tadiaľto, idem za ňou. "Cink, cink" Zazvonil zvonček na dverách domu, v ktorom býva Arisu. Neotvoril nikto iní. Otvorila mi prekvapená Arisu že čo tu robím. Moja odpoveď bola jasná, prišla som ju teraz zas ja vylákať von. " Arisu, pozri sa von, sneží. Ja zbožnujem sneh. Pôjdeš so mnou von? Jej odpoveď "Áno" Hodila si na seba bundu, šál a išli sme von. Dotiaľ čo sme boli u Arisu vnútri poriadne nasnežilo, stupili sme do snehu a ponorili sme sa snáď po kolená. Arisu dala návrh, že by sme mohli ísť stavať snehuliaka. Ja som s tým súhlasila. Alee....Otočila som sa a do tváre mi vletela snehová guľa. " Arisuuu!" Skríkla som na ňu. Ona sa nad tým len pousmiala a povedala, že: "Ale pred stavaním snehuliaka sa koná guľovačka!" Začali sme sa ohadzovať snehom, snehovými guľami....Ešte stále neprestáva snežiť, čo znamená, že bude ešte viac snehu ako je teraz. " Počkáme si na viac snehu, nie? Čo myslíš, Shizuko?" Povedala Arisu. A ja som dostala nápad. Priplichtila som sa ku nej, chytila ju za ruku, potiahla ju do vzadu a obidve sme sa zvalili do snehu. Otočili sme sa na bok, oproti sebe, schúlili sa ku sebe. " Priateľské objatie, musí byť nie?" Povedala som zas neisto. Ach jaj. Hm...Vstali sme si lebo nám bola už zima, a rozmysleli sme si, že už ideme stavať snehuliaka. Pobehali sme držiace sa za ruky celý plac zasnežený snehom a o nejakú dobu sme si našli miesto, kde by mohol byť snehuliak postavený. Táák. Tu bude. Najprv nagúľame najväčšiu guľu, potom stredne veľkú, najmenšiu- tá bude hlavaa... A ešte kamene, tie budú oči a ústa. A ešte aj mrkva! Arisu si pobrhlila ruky " A snehuliak je hotový" Štastne si vykríkla Arisu. Áno prikývla som jej. Sme na svoje snehuliakové dielo pyšné. Zasmiali sme sa nad našimi úvahami. Nechcelo sa nám už chodiť po tej zime, tak sme sa zasa chytili za ruky a rozbehli sme sa do Arisinho domu, ktorý stál kúsok od miesta kde sme boli. Prišli sme, Arisu odomkla, pretože nikto nebol doma, jej rodičia išli na nejakí výlet či čo. Takže je sama doma. Vošli sme dnu, umyli si ruky a sadli na Arisinú posteľ. "Máš peknú izbu" Povedala som ja, keď už som nemala nápad čo jej poviem. Ona mi automaticky odpovedala ĎAKUJEM. No čo iné na takú patetickú vetu mohla odpovedať. Shizuko si povedala v mysli: No nejakú šancu len mám. A spravila som niečo úplne nečakané. Hai. Dala som Arisu pusu. Ách jaj...Môžem už len čakať na to, že ako mi vynadá. Pozrela som sa po bozku na ňu, hneď v tom momente som zčervenala. Ako vidím, ona tiež. A teraz, čo povie teraz? Oh. Zmocnila som sa snáď len na takú myšlienku žee....No veď ona mi práve tú pusu vrátila. Fuf. No tak dobre... Toto je snáď sen. No asi nie. Hmmm...Mám pokračovať, nie. Názor ostatných mi je ukradnutý. Začali sme sa bozkávať. A prišla to na mňa- Odrazu som túžila po jej dotykoch, bozkoch...Ona....Ona mi pošepkala dve slová: " Milujem ťa" Úplne ma toto všetko do kopy vyradilo z miery. Začala som sa správať ako úplne omámená, alebo aj opilá. Veď ja začínam vyzliekať Arisu...No tak toto nieje pravda. Ruky mi robia čo chcú. Priznám si to...Chcem to aj ja. Ale aj tak- Hm...Keď si spomeniem na to, že sme dievčatá. Môž bože. Tak fajn. Už môžem povedať že som sa úplne pomiatla. Ale vyzliekať ju neprestávam, ách bože. Už má vyzlečené tričko, už aj nohavice, nohavičky...Aaa. Trochu som to prehnala. M-musím sa spamätať. Lebo ak to pôjde takto ďalej, neovládnem sa. Odtiahla som sa. Pred mnou ležala nahá Arisu. Musela som si vstať, lebo inak by som pokračovala ďalej a to v pláne nemám. Arisu sa začala obliekať. Obliekla sa. Sadla som si zas pri ňu na posteľ. Pred očami sa mi stále zjavoval obraz Arisu, nahej Arisu. Rozlúčili sme sa bozkom, prišla som už domov. Fuf. Ofúkla som si, keď som si predstavila, čo všetko sa mohlo stať. No dúfam...Dúfam že to sa to nezhorší ešte viac ako to bolo dnes. Dobre. Odolala som pokušeniu. Aspoň že...

( PS: Ten obrázok som kreslila ja. )