Říjen 2010

Kitty

24. října 2010 v 15:06 | Inukaja |  Denník
Kitty je moje nové mačiatko. Meno Kitty sme mu vymysleli spolu s Kitsune. Ona vymyslela, že keby mala kocúra, mali by spolu mačiatka. X3. No, hľadali sme vtedy hľadali a v mačacých menách sme našli aj smiešne mená, ako napríklad: Krava, Močovodníčka, Dzurinda, atď.  Mamina ešte navrhla meno že Mia ale my s Kitsune sme si povedali že je to ako zmija tak sme ju pomenovali Kitty. No čo by som tak povedala o Kitty. Je hravá ako každé mačatá, rada sa aj hladká a pestuje. xD O tom vieme s Kitsune. Má tak približne 7-9 týždnov. Najviac sa jej páči keď jej dávame granule,mäso a aj šunku a salám, vodu. No, minule sme jej s ocinom spravili WC dai sme do takého veľkého spodku kvetináča piesok, a hneď jak sme ho spravili už do neho robila potrebu xD-Slušne nazvané xD. No a ešte že to je o Kitty zrejme všetko.

Vysvetlivka: Kitsune- nová prezývka Kagome-chan.

Pár fotiek Kitty:

imagebam.com imagebam.com imagebam.com imagebam.com imagebam.com imagebam.com imagebam.com imagebam.com imagebam.com imagebam.com imagebam.com imagebam.com

2. časť- Záhadné dni

20. října 2010 v 16:16 | Inukaja
Ráno.
"Konečne ráno!" Skríknem si. Snívali sa mi až tri sny, no super! "Au. Bolí ma hlava"
Ách jáj. Vonku prší, a ja som chcela ísť von...V tom ma mamina ohlási že prišla za mnou nejaká kamarátka...Hm, kto si na mňa spomenie v takomto nečase. Kamarátka? No zistím o koho ide, nie? Zídem dole, a tam je..." Dobre vidím? Arisuu!" Ahoj, Shizuko. Pozdravila sa mi Arisu. Ja som jej povedala mnoho vecí ohľadne toho že či sa jej sem chcelo chodiť a že z akého dôvodu prišla. Zistila som, že ma prišla zavolať na prechádzku! Heh. Najprv som nechcela ísť, ale potom ma napadlo že to môže byť zábava, ísť s Arisu na prechádzku po daždi. Vyšli sme na chodníček. "No, Arisu, máš vôbec dáždnik?" Jej odpoveď bola nie. Obidve sme sa tomu zasmiali, keď sme si predstavili celú prechádzku po daždi bez dáždniku. No...Začali sme sa naháňať, behať, predbiehať sa a iba tak pre nič za nič smiať sa. Heh. " Je to sranda!" Skríkla som na Arisu a pokračovali sme v našom bláznení v daždi. "Fuf, už nevládzem" Lapala som po dychu aj z toho utekania, aj smiechu. Začali sme sa smiať o dušu. Arisu povedala, že nemá chuť sa ešte vracať domov, tak sme si len tak sadli na mokrú lavičku. Sadli sme si tesne pri seba, aby nám nebolo v tom daždi zima. Smiali sme sa, rozprávali...Bolo to niečo úžasné. Zábava o tú bolo postarané. Hlavne keď sme si uvedomili aké sme šibnuté. Utekali a naháňali sme sa po daždi, sedíme na mokrej lavičke...Bláznovstvo bolo už to, že sme šli na prechádzku bez dáždniku a ešte aj v daždi. A-arisu? Pamätáš sa na včerajšok? Vtedy som sa ťa bála aj opýtať, kto si, alebo pozdraviť sa. Vtedy som sa na teba pozerala ako na niečo zvláštne, výmysel mojej fantázie. A teraz? Sme kamošky...Arisu.
Arisu prehlásila, že od teraz sme naj kamošky a naše kamarátstvo bolo spútané. Áno, konečne som docielila toho čo som chcela. Už...Už sa nemusím trápiť tým, že nie sme ani len kamarátky. " A-arisu?" Spýtala som sa jej neisto ale po jej odpovedi áno? Som jej povedala to čo som chcela: " Budeme robiť takéto bláznovstvá aj častejšie?" Odpovedala mi že sa ešte poznáme iba deň, takže to nie je všetko. V tom ešte dopovedala: " Ale Shizuko, poďme sa ešte ponaháňať, poď, vstávaaj! Heh. Začali sme sa naháňať po chodníku, po parku. Všetko, všetko úplne všetko mi bolo ukradnuté. Nemyslela som na čas, ale iba na to, ako byť s ňou čo najdlhšie. Mám takí pocit, že jej nedám pokoj už nikdy. " Ha haa, už som ťa chytila Arisu! Naháňaš ty! Skríkla som víťazoslávne, no moc mi to nepomohlo, v okamihu som ležala na zemi a Arisu na mne so slovami: Nie, teraz mám ja teba!
Ja, ja som nevedela čo mám povedať. Mala ma chytenú v okamžiku ani nezačala naháňať. Odpovedala som jej iba áno, a zamyslela som sa nad tým, aké dôsledky bude mať to, že ležím s ňou na tráve v parku. Arisu ma prebrala: Shizuko, dúfam že nerozmýšlaš nad tým, že ležíme na mokrej tráve. " Nie, to vôbec nie." Uvedomila som si to, ale netrápi ma to teraz vôbec. Je mi takto dobre, zima mi nie je, je mi úžasne. Zotmelo sa, na oblohu vyšiel mesiac a my ešte stále ležíme v parku kde už nie je ani živej duše. Teraz ma vôbec nezaujíma koľko už môže byť veľa hodín. Nechcem z tadiaľto odísť. Konečne je mi dobre, konečne som sa dostala aj pri niekoho iného ako je moja mama. Som rada že je niekto takí ako ona. Arisu hovorí: Shizuko, vnímaš ma? Nepôjdeme už domov? Je už určite neskoro." Hm...Porozmýšlala som- " Áno, dokiaľ ešte prídeme domov. Ale, musíme už ísť domov? Nemôžme ísť ešte niekam?" Arisu s tým súhlasila, tak sme obi dve vstali, pritiskli sa ku sebe a išli sme ďalej, osvetlované iba uličnými lampami. " Arisu...Ďakujem ti za takíto krásny deň, ako bol dnes. Zohral sa rýchlo, ale bol úžasný. Prídeš pre mňa aj zajtra? Je ešte sobota, takže žiadny problém zo školou. Môžeme byť spolu ešte celý víkend, ale samozrejme aj potom." Arisu mi povedala niekoľko slov: " Nemusíš mi ďakovať, to ja ďakujem Bohu za to, že som vtedy išla na cintorín." Úplne ma nimi očarila, ešte som nevidela niekoho, komu by tak záležalo na tom, že stretne niekoho takého ako ja. Nechcem, nechcem aby tento deň skončil...Chcem aby sme spolu boli každý deň, bez výnimky. Proste úplne každučičký deň, Pondelok, Utorok, Streda, Štvrtok, Piatok, Sobota, Nedeľa. Dúfam, že sa moje prianie splní, pretože, pretože som si Arisu obľúbila. Prešli sme už asi tak tri uličky, chytené za ruky, čo sme boli obidve také zamyslené, že sme si toho nevšimli. Mierne som zčervenela. Jej ruky boli tak teplé, príjemné. Nevedela som sa vykoktať, nemala som na to jej nič povedať. Bola som úplne mimo. Všade okolo bola iba tma a ona tam žiarila v bielej košeli. Mám ju rada? Je to len kamarátka. Mám ju rada kamarátsky. Hovorila som si v duchu mnoho možností. " A-arisu? Ja, ja nechcem ísť domov, bez teba." Tieto slová mi vyhŕkli z úst, vôbec som ich nevedela zastaviť, a ani som ich nechcela povedať. Zahambená som sa pozrela radšej do zeme. Na Arisu som pristihla to, že sa zasmiala. Heh. No zrejme som smiešne. Ja viem, ale je to pravda, ja nechcem skončiť túto krásnu prechádzku. Arisu skríkla na celú ulicu s úsmevom na tvári: " Neviem prečo je tu tak ticho! Poďme Shizuko! Zabávajme sa čo nám sily stačia! Poďme si zautekaať!" Pri držaní za ruky sme začali utekať, rýchlejšie, pomalšie, najrýchlejšie. Arisu prestala utekať, zastavili sme sa, už sme nevládali. Smiali sme sa zas, ešte viac ako pred tým. " Bože, Arisu... Už sme prišli pri náš dom. Musíme sa teraz sa rozdeliť. Tak...Dobrú noc, Arisu! Zajtra sa uvidíme. Keď budeš mať čas príď, ak neprídeš, prídem ja za tebou...Dobrú noc.

t.a.t.U.

18. října 2010 v 19:27 | Inukaja |  Můj profil
Konbanwa! Tak fajn môžem začať písať článok ktorý som chcela napísať. Je o skupine t.a.t.U., ktorú som si včera nejako obľúbila hlavne pre pesničku Ya Soshla S Uma. Mám aj tajné dôvody prečo sa mi tá skupina páči ale to je vážne tajné. SKupina sa skladá z dvoch dievčat, Yulie Vokovej a Leny Katiny. t.a.t.U vznikli roku 1999 (keď som sa narodilaa :P) takže som veľmi happy. No aj sen sa mi hneď sníval že som bola v škole a do našej školy sa prihlásili aj Yulia a Lena ale veď to vôbec nevadí že majú už 23 vtedy boli mladšie tam. No a potom že som išla aj stou Yúliov domov ku nej, a už sme boli potom v Rusku odrazu. xD( no čo sny) A potom som sa snou veľmi skamarátila akože sme boli kamošky a potom som u nej aj prespala....Ale blbé na tom sne boli asi najviac to, že keď som v tom sne prišla ku nej domov, bola chudobná- moja predstavivosť zlyhala. No to bol sen. Inak som si včera pozistovala o t.a.t.U dosť veľa vecí. Napríkklad že tá Yulia má 23 rokov a Lena 26 rokov. A potom ešte že keď boli mladšie, tak boli do seba zamilované. No to je už iní príbeh...Hmm...Chcela som hlavne písať o tom, ako som si ich obľúbila...Začalo to tým, že sme si s Klárikou- Kagome púštali video s Yukitom- MALCHIK GAY. Neskôr mi povedala, že to spievali také že t.a.t.U.. A včera som si na to spomenula tak som pátrala a hľadala. A potom sa mi to zapáčiloo. Ľúbi sa mi na ich skupinke veľa vecí...Ale nepáči sa mi to, že Yulia sa ožení.A eešte to že už má dve deti- Lebo ja som im ( Jej s Lenou) držala palcee a ona sa oženíí jááj. To je snáď najhoršia vec čo mohli spraviť ale inak nič. Noo potom som si ešte zistila aj to, že začali ked mali Yulia 12 a Lena 15. A ešte že sú Rusky. xD Potom som sa začala vypitovať aj maminy že či pozná tatu a ona mi na to povedala že áno že keď chodila ešte na diskotéky bol to tam najväčší hit, hlavne pesnička Nas ne dogonyat.
A potom ja mp3 v ušiach a on takí ocino že ty ich počúvaš? Teda tú pesničku a ja že nie tú pesničku ale ich pesničku. Takže som uspela... A našla som u nás aj cédečko t.a.t.u. ale som otvorila obal a nebolo tam cedečko. xD Sme sa potom s bratom smiali že obal hej a cédečko nikde. No a toto bolo asi všetko čo o t.a.t.U.  som vám chcela povedať...Sayonara a Oyasumi min na-san!


Záhadné dni - 1. časť

13. října 2010 v 19:34 | Inukaja

Konbanwa!Napísala som novú poviedku a tu máte prvú časť. Napíšte aj komentár či vôbec má cenu v nej pokračovať. Tu je prvá časť:

"Aargh!" Zívnem si teraz, keď som vstala z postele a natiahla som sa. " Mami! Kde si mi zase dala hrebeň?" Matka mi ako vždy odpovie len že: "Ja som ti ju nikde nedala, Zlato!" Jáj, hrozne ma to vytáča. Aspoň že je dnes sobota a nemusím ísť do tej nudnej školy. Úlohu máme iba z Dejepisu! Jupí, tá je hrozne ľahká. Takže nemáme na úlohu skoro nič. Mama ma už volá na raňajky. Prídem do kuchyne a klasika, chlieb so šunkou a maslom. "Ham!" Zahryzla som do chlebu. Konečne. Zjedla som ho už. Zrejme idem von.
--- Vonku---
Takže super, konečne som vypadla z domu. Možno by som mohla ísť do parku, áno to je dobrý nápad. Tam som už dávno nebola. A potom ešte môžem ísť cestou zapáliť otcovi na hrob sviečky. Noo tak po pár minútach som už v parku, nič zaujímavé, až na to, že snehom je zasypaný celý park. Niečo prekrásne. Teraz už iba vychutnať si krásu snehu, a odbočiť na cintorín. "Wow!" Áno, musela som si spraviť mocné waw, keď som zbadala cintorín. Ten bol ešte krajší ako park. Svietilo tam mnoho sviečok. Došla som ku pomníku môjho otca. Zapálila som mu sviečky. Začala som sa modliť, áno modliť za môjho otca, ktorého som mala rada. Ale asi od otcovho hrobu tri rady vzadu stálo nejaké dievča- Pohľad som vrhla na ňu.
Keď som zbadala že sa na mňa pozrela aj ona, nejako som zčervenala. Ale to snáď len preto, že ma zaujalo to, že na tomto cintoríne okrem nej nikto iní okrem mňa nebol. Odtrhla som z nej pohľad a pokračovala som v modlitbe ďalej. Vôbec, ale že vôbec som sa na modlitbu nevedela sústrediť. Jasné, bola som úplne mimo. No nič, keď som sa domodlila, jediné čo mi mohlo zostať bolo pohľad na ňu, keď som odchádzala z cintorína. No nedalo mi to pokoj a pri bráne som zastala. Ona sa na mňa pozrela. Ja som podišla ku nej a povedala som jej akurát "Ahoj!" A ona sa mi odzdravila. Vyzvedala som vyzvedala, pripadala som si ako cvok do vtedy, dokiaľ som nevypátrala ako sa volá. Zistila som že jej meno je Arisu a že má 17. Čiže super. Je odo mňa o niekoľko mladšia. Začali sme sa
rozprávať atď. Proste, povedali sme si kontakt na seba a trochu sme sa pozoznamovali. Moja rozlúčka s ňou dopadla asi nejako takto: "Tak, Arisu...Zatiaľ Zbohom!" Povedala mi zbohom tiež a nemohla som byť na cintoríne a prechádzke večne. Tak sme sa rozlúčili a ja som šla. Cestou domovou sa mi v hlave hmýrili rôzne myšlienky. Najviac ich bolo asi o Arisu. Dala som si do hlavy, že sa spolu skamarátime a ja to dodržím a budem s ňou kamarátka. Inak, ak nie, tak som aspoň rada, že som ju stretla. Heh. Že Arisu. Prišla som už domov.
"Zlato hej! Počúvaš ma? Niečo ti vravím!" Na tieto slová som sa prebrala z mojej menšej kómy.
Mame som odpovedala akurát že: "Mami, som unavená, idem si ľahnúť." Išla som do svojej izby aj bez odpovede mamy. Bolo som strašne ustatá, moja menšia, ale významná prechádzka ma nejako unavila. Ešte si idem písať, teda napísať čo sa mi stalo do môjho denníka! Tento deň v ňom chýbať nemôže.

Píšem ti denníček, znovu...
Dnes som mala úžasnú prechádzku, pretože som spoznala na nej jedno dievča. Bolo zvláštne a volá sa Arisu. Dala mi svoje číslo, takže som rada, lebo sa ešte stretneme. Ja chcem, a trvám na tom, aby sme boli kamarátky. Dúfam že sa mi to podarí, Denníček.


Tvoja Shizuko.

Toto som si napísala do denníku. Tento deň si navždy zapamätám. Je môj šťastný, aj napriek tomu, že dnes je 13. Môj nešťastný, hrozný deň. A ja si ešte ku tomu nájdem aj kamarátku. No....Som štastná. Vypadá to tak, že zrejme si budem s Arisu rozumieť. "Šuch" Zavrela som denník a zamkla ho. Už si myslím, že by som mohla ísť spať. Dneskajšok si navždy zapamätám... Po týchto slovách Shizuko zaspí....