Září 2010

To tame wampire: 5.časť-

25. září 2010 v 12:54 | Inukaja

Reita: Teraz je les. Zase ďalší les už je asi takí 8. les toto. Ale ja sa tam dostanem nech je to kdekoľvek.
Prešla ešte niekoľko stromov a pri jednom kríku uvidela svetlo medzi kríkmi, medzeru, cez ktorú mohla vísť von. Vyšla von a tam bolo niečo ako kostol alebo zámok- skôr to vypadalo ako kostol. A Reitu premohla zvedavosť a v tom keď otvorila dvere...Celým kostolom sa ozývalo slovo: "Kenchiii!"
A Reita sa rozbehla za Kenchim a objala ho.
Kenchi: A- ako si ma našla? Nie je možné že si tu. A prečo si ma neposlúchla?!
Reita: No ja...Kenchi! Nemal si právo len tak odísť a nechať mi ten odkaz...Mne je jedno či som s tebou v nebezpečenstve alebo nie...Proste je to tak, že chcem aby si bol so mnou? To je až také ťažké pochopiť Kenchi? Prišla som za tebou, a- aby
som ťa zobrala ku mne. Nechcem a neodídem bez teba.
Kenchi: Reita... Ja, ja som sa už rozhodol.
Reita: Ja viem že som možno prišla zbytočne... Ale keď nepôjdeš ty, tak tu zostanem ja!
Kenchi aj s Reitou sa zhodli, že budú na nejakí čas, dokiaľ sa nerozhodnú čo ďalej, bude spať Reita u Kenchiho.
Reita: Heh...Takto to bude asi najlepšie. Nie asi viem to určite, J Kenchi? A že hm...Kde budem spať? Pretože tento kostol je dosť veľkí.
Kenchi: Noo. Podľa toho listu, Hm....Už vieš že som upír. Ale nespím v rakve, teda zatiaľ nie.
Reita: Eh...Tak to je fajn. Čiže spíš na posteli že?
Kenchi odpovedal odpoveď ktorú Reita čakala- áno.
Kenchi Reite poukazoval celý jeho dom- kostol. Poviedol ju po úplne všetkých chodbách, aj tých najmenších a najužších chodbičiek. Až sa dostali ku Kenchiho komnate, izbe.
Reita: Tu je tvoja izba? Jeee je tak veľká.
Kenchi: Heh to hej.
Reita: Inú posteľ tu nevidím, takže ty spíš na tej posteli? Je krásna.
Kenchi jéj odpovedal toto: Odteraz, od tohto okamžiku je to aj tvoja posteľ. Budeme tam spať spoločne ak ti to nevadí. Pretože v iných izbách by som sa o teba bál pretože je tu aj Elon a on je upír tiež. Takže budeš tu spať fajn?
Reita: Áno dobre, Budem spať s tebou, eehm teda pri tebe. Súhlasím s tým...Tak by sme už mohli ísť spať nie? Pretože je už dosť neskoro.
Kenchi jej to odsúhlasí a ľahnú si na posteľ.
Kenchi: Hm...Dnes tu ešte prespíš, a viem dohodli sme sa že tu zostaneš dokiaľ niečo nevymyslíme ale čo tvoj dedko? Čo povieš jemu keď prídeš domov o týždne, mesiace. Bude sa o teba báť, hľadať ťa. A ja za to budem mať vinu a nechcem aby sa tvojmu dedkovi stalo.
Reita: Ehm...Ty nechceš aby som tu s tebou zostala že? Povedz mi to do očí.
Kenchi: Ale nie. Tak to nie je. Len, myslím na to, že čo tvoj dedko, ty si mu povedala že ideš na prechádzku, teda výlet ale nemôžeš tu zostať naveky. Musíme sa rozhodnúť rýchlo.
Reita: P-prečo si myslíš, že keď budeme spolu, ublížiš mi, nebudem v bezpečí skôr vtedy keď so mnou nebudeš. Pretože už neviem ako môžem na teba nemyslieť. Preto som ťa prišla hľadať, preto som tu...
Kenchi: Áno. Ale je to z pohľadu tvojho. Ja sa takto správať nezvládnem na vždy. Ja už neodolám pokušeniu ta pohryznúť a tak ti ublížim.
Reita: Ty nie si takí. Nie si a nikdy nebudeš. Verím tomu. A ak takí si, odnaučím ta od toho. Len nechcem aby sme boli oddelení. Ty tu a ja tam. Nie.
Kenchi: Fajn Reita. Ja viem že sa ti to nepodarí a neviem ako ti vysvetliť že sa to nedá ale, možno keď sa budem snažiť sa to bude dať zvládnuť a odolám tomu. Nebudem túžiť po tvojej krvi ako teraz, raz to tak určite bude. A ja, ja som za to zodpovedný, to ja ti ublížim nie ty. Takže, je to moje rozhodnutie, ja musím usúdiť či to podstúpim alebo nie. Lebo ak ti ublížim, tak potom to už bude všetko na nič, a ty budeš mŕtva. O to mi ide...Že keď ťa pohryznem, Už Nikdy sa nezobudíš, už budeš mŕtva.
Reita: Ehm..Ale...Ale ja to riziko príjmam a je mi jedno že môžem zomrieť. Ja verím tomu že to dokážeš, Kenchi...
Kenchi: Tak fajn...Zamyslím sa nad tým ale už by sme mohli spať nie?
Reita: Áno Kenchi. Máš pravdu. Poďme spať. Dobrú noc Kenchi- Oyasumi.
Reita si zavrie oči, Kenchi sa na ňu posledný krát pozrie a obidvaja po pol hodinke zaspia. Kenchi si ešte šepne Oyasumi a zaspí tiež.

To tame wampire: 4.časť- List a Cesta

2. září 2010 v 17:58 | Inukaja
Zaspali...Obidvaja zaspali opretý o strom. A keď sa zobudila tak miesto Kenchiho pri nej ležal papier, a miesto zeme bola vo svojej izbe na posteli :

Ahoj Reita. Píšem ti preto, lebo mám pocit viny že som odišiel. Ale nevrátim sa, Reita... Už nikdy. Je mi to vážne ľúto ale je to tak lepšie. Náš vzťah by nevyšiel a ešte k tomu nemám z toho všetkého dobrý pocit. Je to už od začiatku divné a nechcem v tom pokračovať. Prepáč mi to Reita, ale nemá to zmysel, toto všetko. Som iní ako všetci ostatný z tvojho mesta a to je jeden z problémov prečo nemôžeme byť spolu. Napíšem ti niečo, na čo mi neodpovedaj. Napíšem ti to hrubým písmom aby si to videla. Pozri sa.
Prečítaj si každú slabiku, každé písmeno. Teraz ti napíšem niečo dôležité prečo nemôžeme byť spolu, nikdy v živote......
                                                                            "Som upír."
Áno, presne tak. Upír, mýtická bytosť z rozprávok. Ale oni existujú. A som ním práve ja. Upíri ale nie sú takí ako v poviedkach alebo rozprávkach. Sú iní... Nebezpečný a odporný. Nemysli si, že ja takí nie som iba kvôli môjmu vzhľadu, alebo kvôli tomu že som ťa nevycucal hneď ako som ťa uvidel. Proste ber to tak, že som to nedokázal. A
táto vec bola dôvodom toho že si bola v bezpečí aj sa cítila v bezpečí. Ale nevydržal by som to dlho tak som musel, počuješ? Musel odísť nech som tam s tebou chcel
zostať alebo nie nemohol som ti ublížiť tak som odišiel. Som v dostatočnej vzdialenosti, aby si ma nenašla ty a ani ja neprišiel za tebou. Aj keď ťa túžim znovu uvidieť, počkám si a prejde to. Raz áno a bude to určite skoro. Aj keď tomu ani ja neverím je to tak. Reita, ber to vážne. Nie je to žiaden vtip a ani nežartujem- vážne som upír. A ja, nedovolím aby sa ti niečo stalo, tak som musel odísť. Čo sa týka Elona, nájdem ho aj sám. Zaniesol som ťa domov pretože v tom lese by to zrejme bezpečné nebolo. Teraz si tento list čítaš a ja som doma. U mňa doma. Nemyslím si že by si ma šla hľadať, pretože je to nezmysel- môj dom nenájdeš. Je to tak lepšie... Zapamätaj si to...Už navždy....


                                                                                                            Tvoj Kenchi.

Reita: Č- čože? Upír...No ale na to nesmiem myslieť viac ako na to že...
Reite stečie po líci slza a v mysli si ako keby na rádiu prehrá Kenchiho slová z listu: Prečítaj si každú slabiku, každé písmeno. Teraz ti napíšem niečo dôležité prečo nemôžeme byť spolu, nikdy v živote......
Reita si zopakuje posledné slová vety: N -nikdy v živote.. Nikdy, nikdy.. Nie! To nedopustím. Už nedokážem žiť bez neho aj keď som s ním strávila iba jeden deň. Je na ňom niečo čo ma ku nemu stále priťahuje a ja nedokážem to puto zničiť. Je silnejšie a silnejšie každým momentom môjho života. A ja už neviem žiť bez neho...Bez Kenchiho. On, on je už ako môj brat, ako môj najlepší kamarát a ja ho nechcem stratiť len kvôli tomu že sa o mňa bojí! Nie. Tak to nesmie byť!
Reita vyslovila odvážne z úst slová: Nie. Tak to nemôže byť a ani nebude...Ja ho nájdem, aj keby a to malo stáť život!
Reita vstala z postele. Pomaly sa postavila a našla si batoh.
Reita: Pobalím si iba všetko potrebné... Najprv potrebujem jedlo.... Dedkoo! Prosím, nespravil by si mi chleba? A zabal mi ho prosím...Chcem ísť von.
Dedko: Dobre Zlatko! Za chvíľu ho máš hotový.-
Reita: No tak toto by sme mali. Fľašu si zoberiem po ceste... Teraz potrebujem ešte aj dlhé nohavice a sveter. Super to už je pobalené. Teraz moje rukavice pre prípad. Hodím si na seba bundu a myslím že už môžem ísť.
Reita zíde dolu po schodoch a zo stola si zoberie chleba, odzdraví sa dedkovi a otvorí dvere na jej dlhú cestu.... Vážne dlhú cestu, ktorú musí podstúpiť preto aby sa dostala ku Kenchimu...
Reita: Kenchi, už idem za tebou...Viem že by si si to neprial. Ale...Ale ja s tebou musím byť a svoj názor nezmením. Vydávam sa na túto cestu aj keby som za ňu mala stratiť život...J- ja to zvládnem. Zvládnem tú cestu a dostanem sa ku tebe. A nebojím sa. Nebojím sa toho čo ma stebou čaká...Nebojím sa toho že si ako povedal upír. Verím tomu, že mi neublížiš a budem tomu veriť naďalej. Teším sa na okamih, keď ťa konečne zbadám...Tvoju tvár, oči, osobu- teba.
Ty si už ako moja polka, ktorú keď niekto roztrhne, jedna aj druhá polka zomrie. Je to tak a ty moja polka si. Heh. A vážne ešte nechcem umrieť. Tešila som sa z každého okamihu čo si mi venoval a nechcem aby to boli posledné okamihy a spomienky na teba. P- pretože ich bude omnoho, omnoho viac a žiadny opak. Heh...Kenchi... Som vážne rada že ťa poznám a to sa nepodarilo ešte žiadnej osobe okrem môjho dedka. Tak po tej ceste sa nevzdám nech sa stane čokoľvek. L- lebo ja chcem byť s tebou. Viem, že v tom liste bolo aby som nechodila, ale... Ale ja nezvládnem..Teraz už nezvládnem žiť bez teba...Ani minútu...
Uvedomila si Reita v tom okamihu ako sa vydala na cestu za Kenchim....